BRATISLAVA – Ani po vyše 25 rokoch sa na Slovensku okrem Popradu nenachádza pamätník so štatistikou obetí okupácie z augusta 1968. O postoji spoločnosti k augustovým udalostiam svedčí, že namiesto toho, aby sme si uctili obete, postavili sme bustu spoluautorovi pozývacieho listu Vasilovi Biľakovi. Konštatuje to Svetové združenie bývalých československých politických väzňov (SZBČPV).
"Náš postoj k tomuto smutnému výročiu, ktoré na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, nie je ani pamätným dňom, svedčí o tom, že sa mnohí nazdávajú, že ak sa nepríjemným udalostiam v histórii vyhneme, nebudú sa nás viac týkať. Ak sa nedokážeme poučiť z vlastnej minulosti, dopúšťame sa opäť rovnakých chýb, ktorých následky ponesú vždy obyčajní ľudia," konštatuje sa v stanovisku SZBČPV.
Augustové udalosti sa podľa združenia začali interpretovať účelovo nielen bývalými prisluhovačmi komunistického režimu, ale aj ľuďmi, ktorí sú sklamaní zo súčasného vývoja a nástupu tvrdého a často bezohľadného systému, ktorý nemá nič spoločné so skutočným demokratickým a právnym štátom.
"Československo stratilo najkvalitnejších ľudí v dvoch vlnách emigrácie. Prvá bola po februári 1948, keď tisíce vzdelaných ľudí muselo pred hrozbou popravy alebo väzenia emigrovať do cudziny. Namiesto toho, aby tvorili hodnoty v prospech spoločnosti, ich kvalifikácia priniesla prospech iným štátom. Po vpáde armád Varšavského paktu emigrovalo vyše 400.000 občanov, medzi ktorými bolo veľa kvalifikovaných odborníkov," tvrdí združenie.
Z úcty k obetiam 21. augusta 1968 a ľuďom, ktorí verili vtedajším pokrokovým politikom a boli ochotní za spravodlivejšiu spoločnosť obetovať aj svoj život, je podľa združenia našou morálnou povinnosťou, aby sme na nich nikdy nezabudli.
