Cirkevný historik Jozef Haľko
BRATISLAVA - Historické dokumenty podľa historika Jozefa Haľka spochybňujú, že arcibiskup Ján Sokol počas komunizmu spolupracoval s tajnou službou.
Haľko to dnes vyhlásil s odvolaním sa na dokumenty z archívov Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a komunistickej strany, ktoré zverejnil trnavský arcibiskupský úrad. Spoluprácu s ŠtB dnes opäť poprel i samotný Sokol.
"Podľa nášho i môjho osobného názoru dokumenty spochybňujú tézu o údajnej vedomej spolupráci Jána Sokola s tajnou službou," povedal novinárom Haľko.
Predstavené dokumenty, ktoré zverejnili na internetovej stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska www.tkkbs.sk podľa Haľka svedčia najmä o tom, že komunistický režim považoval Sokola za reakčného kňaza a ako biskupovi mu kládol prekážky.
"Chcem opätovne a s čistým svedomím vyhlásiť, že som nikdy žiadnym spôsobom so štátnou bezpečnosťou nespolupracoval," povedal Sokol vo zvukovom zázname, ktorý prehrali na tlačovej konferencií. Osobne neprišiel pre zlý zdravotný stav. V nemocnici, kde sa má podrobiť chirurgickému zákroku, by mal byť podľa jeho tajomníka Tibora Hajdu asi dva týždne. Podrobnosti o jeho zdravotnom stave však Hajdu nechcel prezradiť.
Podľa jedného zo zverejnených dokumentov z roku 1987 bol Sokol na širšom zozname, z ktorého sa mali vybrať biskupi, označený za neprijateľného pre štát, no prijateľného pre Vatikán. Vtedajší štátny úrad pre cirkevné veci ho zas hodnotil ako kňaza, ktorý plní požiadavky Vatikánu a tajnej cirkvi.
Sokola sa dnes prostredníctvom zvukového záznamu zastal aj kardinál Ján Chryzostom Korec, jedna z vedúcich postáv tajnej katolíckej cirkvi z čias komunizmu. "On, ktorý bol v oficiálnej pastorácii (...) pomáhal tým, ktorí sme pôsobili v skrytej cirkvi. (...) On mal odvahu a nedištancoval sa od nás," povedal Korec.
Meno arcibiskupa Sokola figuruje v registračných protokoloch bývalej ŠtB, ktoré zverejnil na internete Ústav pamäti národa. Od roku 1972 je tam vedený ako kandidát tajnej spolupráce a od júla 1989 ako agent. Podľa Haľka však nie je isté, či ide o hodnoverný dokument. "Môj osobný názor je, že touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie ľudí po zmene režimu," povedal Haľko. Komunistický režim padol v novembri 1989.
Diskusie o údajnej Sokolovej spolupráci s ŠtB sa v posledných týždňoch opäť rozvírili po nedávnom odstúpení varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa. Ten rezignoval po tom, ako sa priznal k spolupráci s poľskou komunistickou tajnou službou. Cirkev porovnávanie Sokola s poľským prípadom odmietla. Samotné spisy ŠtB o Sokolovi, ktoré by mohli vniesť do prípadu viac svetla, boli podľa tlače zničené.
Meno arcibiskupa Sokola sa nedávno spomínalo v médiách aj v súvislosti s jeho výrokmi o vojnovom Slovenskom štáte. Na konci minulého roka v rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že počas Slovenského štátu bol v krajine blahobyt, no nespomenul desaťtisíce židov, ktorí boli zo Slovenska počas vojny deportovaní do nacistických koncentračných táborov.
"Podľa nášho i môjho osobného názoru dokumenty spochybňujú tézu o údajnej vedomej spolupráci Jána Sokola s tajnou službou," povedal novinárom Haľko.
Predstavené dokumenty, ktoré zverejnili na internetovej stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska www.tkkbs.sk podľa Haľka svedčia najmä o tom, že komunistický režim považoval Sokola za reakčného kňaza a ako biskupovi mu kládol prekážky.
"Chcem opätovne a s čistým svedomím vyhlásiť, že som nikdy žiadnym spôsobom so štátnou bezpečnosťou nespolupracoval," povedal Sokol vo zvukovom zázname, ktorý prehrali na tlačovej konferencií. Osobne neprišiel pre zlý zdravotný stav. V nemocnici, kde sa má podrobiť chirurgickému zákroku, by mal byť podľa jeho tajomníka Tibora Hajdu asi dva týždne. Podrobnosti o jeho zdravotnom stave však Hajdu nechcel prezradiť.
Podľa jedného zo zverejnených dokumentov z roku 1987 bol Sokol na širšom zozname, z ktorého sa mali vybrať biskupi, označený za neprijateľného pre štát, no prijateľného pre Vatikán. Vtedajší štátny úrad pre cirkevné veci ho zas hodnotil ako kňaza, ktorý plní požiadavky Vatikánu a tajnej cirkvi.
Sokola sa dnes prostredníctvom zvukového záznamu zastal aj kardinál Ján Chryzostom Korec, jedna z vedúcich postáv tajnej katolíckej cirkvi z čias komunizmu. "On, ktorý bol v oficiálnej pastorácii (...) pomáhal tým, ktorí sme pôsobili v skrytej cirkvi. (...) On mal odvahu a nedištancoval sa od nás," povedal Korec.
Meno arcibiskupa Sokola figuruje v registračných protokoloch bývalej ŠtB, ktoré zverejnil na internete Ústav pamäti národa. Od roku 1972 je tam vedený ako kandidát tajnej spolupráce a od júla 1989 ako agent. Podľa Haľka však nie je isté, či ide o hodnoverný dokument. "Môj osobný názor je, že touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie ľudí po zmene režimu," povedal Haľko. Komunistický režim padol v novembri 1989.
Diskusie o údajnej Sokolovej spolupráci s ŠtB sa v posledných týždňoch opäť rozvírili po nedávnom odstúpení varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa. Ten rezignoval po tom, ako sa priznal k spolupráci s poľskou komunistickou tajnou službou. Cirkev porovnávanie Sokola s poľským prípadom odmietla. Samotné spisy ŠtB o Sokolovi, ktoré by mohli vniesť do prípadu viac svetla, boli podľa tlače zničené.
Meno arcibiskupa Sokola sa nedávno spomínalo v médiách aj v súvislosti s jeho výrokmi o vojnovom Slovenskom štáte. Na konci minulého roka v rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že počas Slovenského štátu bol v krajine blahobyt, no nespomenul desaťtisíce židov, ktorí boli zo Slovenska počas vojny deportovaní do nacistických koncentračných táborov.
