BRATISLAVA – Priemerný mesačný plat Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok dosiahol vlani podľa jednej metodiky 786 eur, podľa inej zase 855 eur. No ani na túto úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli vyše dve tretiny zamestnaných!
Prednedávnom Topky písali o tom, na čo si Slováci najčastejšie odkladajú svoje úspory. V búrlivej diskusii sa ozvali hlasy, že prieskum je zavádzajúci, keďže dnes sa v mnohých rodinách žije z ruky do úst a jednoducho niet z čoho sporiť. Podľa štatistického úradu je pravda taká, že čistá mzda nižšia ako 337 eur bola realitou u každého ôsmeho Slováka zamestnaného na plný pracovný úväzok.
Nízke platy sa týkajú viac žien ako mužov. Kým u nežnejšieho pohlavia bola hrubá mesačná mzda nižšia ako 400 eur realitou v prípade 14 %, u opačného pohlavia sa s takýmto nízkym platom musel zmieriť každý deviaty zamestnaný muž.
To, že mladých ľudí vstupujúcich na pracovný trh čakajú ťažké časy, potvrdzuje aj úroveň ich príjmov. „Každý tretí zamestnanec vo veku do 19 rokov má totiž plat v hrubom nižší ako 400 eur. Ani ich starší kamaráti vo veku 20 až 24 rokov sa nemajú čím chváliť, keďže takýto nízky plat sa týka každého piateho z nich,“ uviedla Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. V ostatných vekových kategóriách má plat nižší ako 400 eur cca 11 % až 13 % zamestnancov na plný úväzok.
Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Najväčší podiel zarábajúcich do 400 eur nájdeme medzi zamestnancami s ukončeným základným vzdelaním, takmer 30 % z nich. Z tých zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list alebo ukončili stredoškolské štúdium, avšak v oboch prípadoch bez maturity, má plat nižší ako 400 eur asi pätina. S nadobudnutím maturitného vysvedčenia či vysokoškolského diplomu majú platy tendenciu rásť a podiel zarábajúcich do 400 eur klesá.
„Najčastejšie sa s hrubou mzdou pod 400 eur stretávajú zamestnanci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde takto nízke sumy zarába až 45 % z nich. V tomto prípade ale ide o pozície, v ktorých sa dá prilepšiť dobre známym „tringeltom“ či „sprepitným,“ ozrejmuje Sadovská. „Častokrát práve peniaze zarobené „pomimo“ prevýšia sumu, ktorú si títo zamestnanci nájdu na výplatnej páske,“ dodáva.
Plat pod 400 eur dobre poznajú aj zamestnanci v administratívnych a podporných službách. Až tretine z nich na pracovnej zmluve svieti suma takto nízkej hodnoty. V drvivej väčšine ostatných ekonomických činností tvorili zamestnanci zarábajúci menej ako 400 eur viac ako desatinu. Vo finančných a poisťovacích službách, v IKT, ale aj v ťažobnom priemysle či u dodávateľov energií zarába menej ako 400 eur iba minimum zamestnaných.
Najvyšší podiel zamestnancov s nízkymi platmi bol vlani v Prešovskom kraji, kde si na výplatnej páske našiel sumu nižšiu ako 400 eur každý piaty zarábajúci. Druhý a tretí najvyšší podiel zamestnancov s platom nižším ako 400 eur bol evidovaný v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. V Žilinskom, Košickom, Trnavskom a Trenčianskom kraji bol podiel takto zarábajúcich v rozpätí 11,0 % – 11,5 %. „Ani život a zamestnanie v Bratislave a jej okolí nie je zárukou výlučne vysokých platov. Aj v tomto regióne vlani totiž muselo vyžiť z platu nižšieho ako 400 eur vyše 9 % zamestnaných,“ uzatvára analytička Eva Sadovská.
