BRATISLAVA - Na čierne diery sa po zotmení mení väčšina slovenských obcí, ale aj nejedno mesto. Samosprávy kvôli zlej finančnej situácii šetria na verejnom osvetlení, a ulice tak zostávajú ponorené do tmy.
Menej svetla znamená viac peňazí v obecnej kase, ale aj zvýšenú nehodovosť a kriminalitu, napísal server denníka Pravda.
"Je to individuálne, ale šetrí sa všade," pripúšťa výkonný predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Obce sú vo finančnej tiesni už dlhší čas, problémy sa zvýraznili od druhého polroku 2009, teda od vypuknutia krízy.
Obce síce pripúšťajú, že tmavé ulice spôsobujú ľuďom problémy, ale pretože musia výrazne šetriť, nič iné im nezostáva. "V roku 2007 sme vymenili úsporné lampy, stále sme ale zvažovali, kde a ako je možné ušetriť," povedal starosta oravskej obce Malatiná Zdenko Kubáň.
Od príchodu posledného autobusu o pol dvanástej je tu preto zhasnuté do štvrtej hodiny rannej. Zlodeji ale situáciu rýchlo zneužili a kradli z odstaveného autobusu naftu. Autobus preto z bezpečnostných dôvodov parkuje pred obecným úradom, kde sa svieti celú noc. Výnimka v šetrení je len počas Vianoc a niektorých ďalších sviatkov.
S vypínanim svetiel majú zlé skúsenosti aj vo Fričovciach na východe Slovenska. Kvôli nárastu krádeží obec vymenila výbojky za úspornejšie osvetlenie a lampy opäť zapína.
Osvetlenie vypínajú aj mestá. "Od tohtoročného januára sme v uliciach povypínali asi 40 percent svetiel. Ročne takto ušetríme 30.000 až 35.000 eur," vysvetlil primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko. Dobu, kedy je zapnuté verejné osvetlenie, o hodinu skrátili aj v Trenčíne.
Naopak v Košiciach, kde radnica nechala vymeniť osvetlenie na úspornejšie už pred pár rokmi, tvrdí, že mesto na svietení šetriť nebude. A to vraj ani vtedy, keby išlo len o okrajové časti. Podobne je na tom aj Bratislava, ktorá mesačne na prevádzku lámp vynakladá asi 420.000 eur.
