Zrak chlapčeka z Nových Zámkov zachránili v poslednej chvíli pražskí lekári.
NOVÉ ZÁMKY - Rodičia Rastíka Kissa (4) si veľa vytrpeli, no dnes sú šťastní. Ich syn vidí! Zrak chlapčeka z Nových Zámkov zachránili v poslednej chvíli pražskí lekári. Rastík tak len o vlások unikol krutému osudu, aký postretol jeho otca Štefana (29). Ten je odmalička úplne slepý.
Keď mal Rastík pol roka, jeho ľavá zrenička prestala reagovať na svetlo. Vyšetrovali ho viacerí špecialisti, no k očnej lekárke ho poslali, až keď mal sedem mesiacov. „Vysvitlo, že sietnica sa mu na oku odlupuje a vidí veľmi málo. Na druhom krátkozrakom oku bolo len otázkou času, kedy sietnica takisto odpadne,“ vykresľuje trápenie Rastíkova mama Silvia, učiteľka biológie a chémie.
Osudný zlom u Kissovcov nastal v apríli pred dvomi rokmi. Rastík prestal z hodiny na hodinu vidieť. „Netrafil ani lyžicou do misky. Prenikla ma hrozná predtucha, že skončí ako ja,“ rozpráva otec Štefan, nevidiaci evanjelický kňaz. „Zavolal som známemu lekárovi do Zlína a hneď sme tam odcestovali. “Chlapčeka napokon operovali v Prahe, kde mu lekári zachránili aspoň jedno oko. Na druhom bola sietnica pridlho odumretá, o jeho záchrane sa už nedalo uvažovať. Pre rodičov je však úspechom, že Rastík vidí aspoň na jedno oko, hoci nosí dioptrie číslo dvanásť. Chlapček sa musí chrániť pred námahou a pádom, preto nechodí do škôlky.
Kissovcov mrzia občasné poznámky ľudí: vraj načo bolo nevidiacemu mužovi dieťa, keď sa dalo čakať, že tiež ochorie. Štefan si však nemyslí, že chorobu Rastík zdedil po ňom a nepotvrdili to ani testy. Otec bol krátkozraký od narodenia, sietnica sa mu odlúpila v deviatich rokoch. Zrak celkom stratil až vtedy, keď ho kamarát nechtiac trafil do druhého oka snehovou guľou.
Sietnica je nervovo-zmyslová vrstva oka, vďaka ktorej vidíme. Najčastejšie sa odlúpi po úraze oka. Môže sa to však stať aj spontánne, najmä u ľudí so silnou krátkozrakosťou. Bez rýchlej operácie hrozí slepota.
Osudný zlom u Kissovcov nastal v apríli pred dvomi rokmi. Rastík prestal z hodiny na hodinu vidieť. „Netrafil ani lyžicou do misky. Prenikla ma hrozná predtucha, že skončí ako ja,“ rozpráva otec Štefan, nevidiaci evanjelický kňaz. „Zavolal som známemu lekárovi do Zlína a hneď sme tam odcestovali. “Chlapčeka napokon operovali v Prahe, kde mu lekári zachránili aspoň jedno oko. Na druhom bola sietnica pridlho odumretá, o jeho záchrane sa už nedalo uvažovať. Pre rodičov je však úspechom, že Rastík vidí aspoň na jedno oko, hoci nosí dioptrie číslo dvanásť. Chlapček sa musí chrániť pred námahou a pádom, preto nechodí do škôlky.
Kissovcov mrzia občasné poznámky ľudí: vraj načo bolo nevidiacemu mužovi dieťa, keď sa dalo čakať, že tiež ochorie. Štefan si však nemyslí, že chorobu Rastík zdedil po ňom a nepotvrdili to ani testy. Otec bol krátkozraký od narodenia, sietnica sa mu odlúpila v deviatich rokoch. Zrak celkom stratil až vtedy, keď ho kamarát nechtiac trafil do druhého oka snehovou guľou.
Sietnica je nervovo-zmyslová vrstva oka, vďaka ktorej vidíme. Najčastejšie sa odlúpi po úraze oka. Môže sa to však stať aj spontánne, najmä u ľudí so silnou krátkozrakosťou. Bez rýchlej operácie hrozí slepota.
