BRATISLAVA - Navonok krehká, vo vnútri nesmierne silná. Týmito slovami exprezident Adrej Kiska opísal niekdajšiu šéfku americkej diplomacie Madeleine Albrightovú, ktorá zomrela v stredu vo veku 84 rokov. Kiska sa s Albrightovou stretol v roku 2016 v New Yorku. Podľa neho bola stredná Európa, jej domov, vždy v centre jej pozornosti.
Exprezident si tiež zaspomínal, že sa ho Albrightová na stretnutí opýtala, či sme jej už odpustili, že za čias Mečiara povedala o Slovensku, že je čiernou dierou na mape Európy. „Apelovala, aby sme sa zomkli okolo Ukrajiny. Škoda, že jej slová aj slová nás ostatných, ktorí sme upozorňovali na riziko Putina, neboli vyslyšané mnohými lídrami EU a NATO. Jej pohľad na svet nám bude chýbať,“ uviedol.
K úmrtiu prvej ženy v pozícii ministerky zahraničných vecí USA sa už včera vyjadrila aj súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová, ktorá uviedla, že Albrightová zohrala kľúčovú rolu v smerovaní východného bloku po páde železnej opony. "Madeleine Albrightová, narodená v Československu a skutočná americká vlastenka, zohrala kľúčovú úlohu v našej transformácii národa spoza železnej opony k národu žijúcemu a presadzujúcemu slobodu a demokraciu. Náš región bol vždy v jej srdci a ona bude vždy v našom. Nech odpočíva v pokoji," napísala prezidentka na sociálnej sieti Twitter.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zasa uviedol, že bývalá americká diplomatka bola mostom medzi Československom a Spojenými štátmi americkými. "Rozumela našim túžbam stať sa súčasťou demokratického sveta a výrazne sa o to zasadila," napísal.
„Mal som možnosť veľakrát ju osobne stretnúť. Rozhovory s ňou boli vždy zaujímavé a inšpiratívne. Nielen o zahraničnej politike, ktorou naplno žila, ale vždy bola prítomná silná emócia k Československu odkiaľ emigrovala do USA, ktoré jej dali slobodu ale aj priestor na politickú kariéru,“ uviedol šéf našej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS.
„Veľmi zaujímavý bol jeden náš rozhovor v jej kancelárii vo Washingtone kde mala na stene zarámované dva dôležité dokumenty. Jeden bol palubný lístok z lode, ktorou ako utečenci prišli s rodičmi do USA v roku 1948 a druhým bol menovací dekrét prezidenta B. Clintona za ministerku zahraničných vecí. Povedala mi: Pozrite pán veľvyslanec, tieto dva dokumenty uzavreli kruh - ako utečenkyňa som sa stala ministerkou zahraničných vecí a zažila som keď v krajine, odkiaľ sme museli odísť, padol komunizmus,“ zaspomínal si.
„A aby som nezabudol, na Slovensku je zapamätaná svojim výrokom z ťažkého obdobia rokov 1994-1998 keď povedala, že kvôli politike V. Mečiara je Slovensko čiernou dierou v Európe. Viackrát sa sama k tomuto výroku v našich rozhovoroch vracala a akoby sa ospravedlňovala za tieto tvrdé výroky, ktoré, ako sama pripúšťala, sa mohli Slovákov dotknúť z úst Češky. To všetko je už minulosť, odvtedy bola na Slovensku nespočetnekrát a opakovane povedala, že ju o to viac teší, že Slovensko je dnes demokratickou krajinou a súčasťou slobodného sveta,“ dodal.
Korene v Československu
Madeleine Albrightová sa narodila 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Jej otec Josef Korbel bol kariérnym diplomatom, ktorému sa vzápätí po Hitlerovej okupácii Československa podarilo aj s celou rodinou z obáv pred prenasledovaním nacistami utiecť do Londýna. Celú druhú svetovú vojnu prežila rodina v Spojenom kráľovstve. Po jej skončení sa vrátila do Prahy, ale po roku 1948 emigrovala znova, tentoraz do USA.
Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou USA pri Organizácii Spojených národov (OSN). Po opätovnom zvolení za prezidenta ju Bill Clinton vymenoval za ministerku zahraničných vecí. Ako prvá žena v dejinách Spojených štátov sa postavila na čelo zahraničnej politiky. Vo funkcii šéfky americkej diplomacie pôsobila od 23. januára 1997 do 20. januára 2001. Aj po odchode z vysokej politiky aktívne zapájala do politického diania.
V novembri 2002 navštívila Prahu, kde jej udelili cenu za dlhé roky služby pre verejnosť. Pražská spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu jej odovzdala výročné ocenenie za jej medzinárodné zásluhy. Vtedajší český prezident Václav Havel, blízky priateľ Albrightovej, ju dokonca navrhol ako jednu zo svojich možných nástupkýň v prezidentskom úrade.
