RÍM - "A predsa sa točí," zvolal vraj taliansky učenec Galileo Galilei po tom, čo ho katolícka inkvizícia pod hrozbou upálenia donútila v roku 1633 odvolať svoje poznanie, že Zem sa točí okolo Slnka. Vedec, ktorý s mnohými objavmi v oblasti gravitácie a astronómie značne predbehol svoju dobu a popudil tým cirkev, bol pred 25 rokmi, 31. októbra 1992, s konečnou platnosťou rehabilitovaný. Stalo sa tak vďaka pápežovi Jánovi Pavlovi II. po trinásťročnej práci zvláštnej komisie.
Astronóm, fyzik a matematik Galileo Galilei sa narodil vo februári 1564 v Pize v chudobnej patricijskej rodine. Najprv študoval medicínu, neskôr matematiku a fyziku, ktorým sa venoval až do svojej smrti. Jeho záber bol obdivuhodne široký; venoval sa Archimedovmu učeniu a zostrojil hydrostatické váhy, objavil nemennosť doby kyvu kyvadla, čo neskôr využil v kyvadlových hodinách, študoval zákony pádu, zákony o rovnosmernom pohybe a zotrvačnosti, odhalil zákon akcelerácie. Zaoberal sa aj mechanikou.
Šikmú vežu v Pise preslávil hádzaním železných gulí pri dokazovaní zákona o zemskej príťažlivosti. Univerzitný učiteľ a bádateľ zostrojil vlastný prístroj na približovanie diaľky, ktorým si otvoril okná do vesmíru. V roku 1632 napísal tlačený dialóg o oboch slnečných sústavách, v ktorom geocentrizmus rozobral na kúsky. To sa inkvizícii nepáčilo a jeho hlavné dielo Rozhovory o dvoch veľkých svetových sústavách ptolemaiovskej a kopernikovskej označili inkvizítori za kacírske. Vydesený starý muž hneď nasledujúci rok svoje učenie odvolal. Galileo zomrel 8. januára 1642 v Arcetri takmer slepý - zaplatil tak za objav slnečných škvŕn.
