BRATISLAVA - Ľudia sú schopní poslať poštou prakticky čokoľvek. História dokazuje, že nezriedka ich pri rozhodovaní, čo zabalia do škatule, opúšťa zdravý rozum. Ako je to dnes, aké najväčšie kuriozity si môžeme nájsť v zásielkach od príbuzných či priateľov?
História balíkovej prepravy znie možno na prvý pohľad fádne, no verte, že je veľmi rôzmanitá. Ľudia v minulosti zvykli posielať poštou dokonca živé tvory. Pozrime sa teraz na tri nevšedné prípady zásielok, pri ktorých sa zhrozíte, ale aj pobavíte.
Mačka v potrubí
Od konca 19. až po polovicu 20. storočia newyorská mestská pošta General Post Office posielala zásielky naprieč mestom prostredníctvom siete pneumatického potrubia umiestneného necelé dva metre pod zemou. Plechové nádoby plné pošty putovali potrubím rýchlosťou 56 km/h. Operátori tohto systému nazývaný Rocketeers dokázali takto denne rozposlať až 95 tisíc listov.
Listy však neboli tým jediným, čo ľudia posielali. Pri príležitosti spustenia tohto systému nechala newyorská pošta poslať Bibliu zabalenú v americkej vlajke, kópiu ústavy a inauguračný prejav prezidenta McKinleyho. Oveľa väčšou kuriozitou však je, že rovnakí poštári poslali cez potrubie aj živú mačku. Okrem toho, že bola z toho všetkého zmätená, sa jej nič nestalo.
Poštou poslali vlastné deti
V roku 1913 začala v USA fungovať balíková preprava, a to bol pre ľudí okamžitý popud otestovať svoju fantáziu. Manželia Beagueovci zo štátu Ohio napríklad ešte v tom istom roku poslali svojho syna za babkou poštou namiesto cesty v dopravnom prostriedku. Vyšlo ich to totiž lacnejšie, akokeby mu mali kúpiť lístok na vlak. Stálo ich to len 15 centov. Aby sme ale neboli príliš škodoradostní, "balík" poistili na 50 dolárov.
O necelý rok neskôr sa odohral rovnaký prípad, keď šesťročná May Pierstorffová putovala za svojimi starými rodičmi takisto ako balík. Cestovala 117 km, a to za 53 centov, ktoré zaplatili za známky. Ľudia sa proti posielaniu detí poštou začali čoraz viac búriť, čo v roku 1915 vyústilo v zákaz takéhoto spôsobu prepravy.
Tony tehiel
William Coltharp chcel postaviť banku v meste Vernal v štáte Utah, no stavebný materiál mal v Salt Lake City, ktoré sa nachádza o 200 km ďalej. A tak sa rozhodol všetkých 80 tisíc tehál poslať v balíku. Po jednej. Keď si totiž všetko dôkladne prepočítal, zistil, že odoslanie materiálu cez Parcel Post Service ho vyjde najlacnejšie. Vytvoril teda balíky s tehlami, ktorých hmotnosť neprekročila povolené maximum 22 kg, pričom naraz odosielal štyridsať zásielok. Nakoniec takto odoslal celú budovu banky. Táto skutočnosť však neskôr donútila miestnych poštárov obmedziť hmotnosť, ktorú môže človek za jeden deň odoslať, na maximálnych 200 libier, čiže zhruba 91 kg. Banka dostala príznačný názov The Parcel Post Bank a v meste Vernal stojí dodnes.
Čo ľudia posielajú teraz?
Podľa štatistík prepravnej spoločnosti DHL Parcel Slovensko, ktorý predpokladá obsah balíkov na základe obalu, sa v súčasnosti na Slovensku najviac preváža elektronika ako televízory, tablety či mobily. "Zaujímavosťou je, že napríklad z poľských e-shopov sa vozia na Slovensko sexuálne pomôcky a z Nemecka zas potraviny," uviedol marketingový a obchodný manažér spoločnosti Richard Bebjak. Najviac balíkov sa posiela do Bratislavy, Banskej Bystrice, Košíc a Žiliny. Na strednom Slovensku je ešte zvykom, že kuriéri dostávajú od babičiek pečené buchty, vajcia alebo pozvanie na obed.
Čo sa týka Slovenskej pošty, tá obsah poštových zásielok neskúma. Obsah balíkov je totiž predmetom poštového tajomstva. Jej hovorkyňa Stanislava Pondelová nám však prezradila aspoň čo-to o zásielkach, ktoré sa nepodarilo doručiť. Tie v takých prípadoch vracia doručovateľovi a ak tak nie je možné urobiť, putujú do Poštovej ohlasovne a úložne v Trnave. Tie, ktoré majú vhodný obsah, sa stávajú predmetom dražby. Súčasťou tohtoročnej dražby boli okrem oblečenia a štandardných kuchynských potrieb napríklad aj zmrzlinovač, ovčie rúno či biolampa s príslušenstvom.
Slovenská pošta ale prepravovala aj väčšie kuriozity, ako napríklad komplet ozdobený vianočný stromček, ktorý bol zabalený len do tenučkej fólie. "Ojedinelosťou nie sú ani snoubordy, lyže alebo kotlíky pre predvianočné zabíjačky," uviedla Pondelová.
