POPRAD/FREMONT – Priam unikátny príbeh spája slovenské podtatranské mesto s jedným pri západnom pobreží Spojených štátov. Týka sa monumentálnej sochy, ktorú ľudia na Slovensku aj v Seattli milujú alebo nenávidia. Ako sa však päťmetrový Vladimir Iľjič Lenin dostal do centra mestskej časti amerického veľkomesta? Prečítajte si o tom, aké je život nevyspytateľný!
Sochu z ôsmich ton bronzu postavil v Bulharsku narodený a v súčasnosti v Pezinku žijúci Emil Venkov. Ten za svoj život postavil asi 120 monumentálnych sôch, no politicky motivované boli iba tri. Lenina inštalovali ešte v roku 1988 v Poprade, no po páde komunizmu sa jej mesto, pochopiteľne, chcelo zbaviť.
Riaditeľ zimného štadióna v Poprade, muž z východoslovenských železiarní a hlavný rozhodca MS v hokeji v roku 1993 v jednej osobe, Anton Danko, zavolal svojmu priateľovi Lewisovi E. Carpenterovi do Seattlu. Ten si sochu nakoniec kúpil, a to veľmi lacno, len za 13-tisíc dolárov, vtedy 372 710 slovenský korún, no socha mala hodnotu aspoň 2 miliónov korún. Peniaze sa mali využiť na stavbu zimného štadióna – podľa novinára Tomáša Fülöppa, ktorý sa téme od začiatku venoval, však presnejšie išli na auto (Pick Up Favorit) a počítač.
Socha mala ísť do slovenskej koliby v Seattli, ktorú chcel postaviť práve podnikavý nový majiteľ Lenina, veterán z Vietnamu. Ten v Poprade učil angličtinu. Okrem neho chcel sochu kúpiť už iba jeden záujemca – samotné železiarne, no ponúkali 110-tisíc korún, takže žiadna dilema sa nekonala. No a keďže popradský primátor sľúbil peniaze tomu podniku, ktorému sa podarí Voloďu predať, tak si peniaze užil Anton Danko.
„Keď som koncom minulého roka prišiel druhýkrát do Československa, jazdil som si len tak so svojimi priateľmi, keď ktosi hovorí: "Chceš vidieť Lenina?" Ja nato: "Jasné, že chcem!" Socha tam len tak ležala. Povedali mi, že mesto ju dá roztaviť. Povedal som si: "To je hrozné!" Pretože, či s komunizmom súhlasíte, alebo nie, toto je kus umenia. Urobiť takú sochu je veľmi zložité. Viem to. Môj otec tiež pracoval v tejto oblasti. Tak som im povedal, že sochu kúpim a železiarne si môžu zháňať iný bronz,“ povedal pre MReport a Tomáša Fülöppa s Naďou Rovderovou mohutný Američan s prešedivelými vlasmi Lewis Carpenter.
Lenina potom v troch častiach doplavili do USA, s transportom však boli značné problémy, najmä finančné – stálo to dvakrát toľko ako samotná socha (41-tisíc dolárov). Sochu teda rozrezali, aby ju mohli napchať do špeciálneho kontajnera, potom ju odviezli do Bratislavy a naložili, na to všetko dozeral jej autor Emil Venkov. Lenin putoval cez Bremenhaven a Houston asi päť týždňov, až kým nezakotvil v Seattli.
Počas náročnej prepravy sa Carpenter s Venkovom skamarátili, Američan sa šiel pozrieť na Bulharovu výstavu do Viedne a svojmu umeleckému hrdinovi prichystal aj turné po svete – Amerike a Japonsku. Ako sa tak tento pre médiá v tom čase veľmi atraktívny prípad vyvíjal, spriatelil sa aj so samotným novinárom Fülöppom, ktorý celý príbeh poctivo mapoval.
Ten o ňom potom na blogu Vacilando.org pri tragickej smrti napísal niekoľko pekných myšlienok. 18. februára 1994 totiž Carpenterov život tragicky vyhasol: „46-ročný Lew Carpenter zahynul pri autohavárii cestou do Seattlu, keď asi dve hodiny pred mestom dostal na zasneženej a zľadovatenej ceste šmyk, a v protismere do neho vrazilo iné auto. Popol z jeho tela bude rozprášený nad jeho milovanými horami pri Seattle tak, ako si to prial.“
Socha tak prešla do vlastníctva rodiny, ktorá je ochotná ju predať za 250-tisíc dolárov alebo najlepšiu ponuku, aká sa nájde. Vďaka zlievarni mosadze, ktorá sa nachádza v mestskej časti Fremont v Seattli, rodine sa podarilo aspoň presunúť sochu z rodinného pozemku na 34. ulicu a Evaston Avenue, jeden blok južne od trupu rakety zo studenej vojny. Fremont je totiž plný podobných artefaktov a pripomienok minulosti.
Ak sa v súvislosti s týmto bronzovým Leninom niečo nezmenilo, tak vandalizmus, ktorý k nemu zrejme navždy patrí. Na Slovensku mu nohy maľovali na červeno, vo Fremonte mu tak maľujú ruky – ako pripomienku krvavým obetiam, ktoré mal počas života na svedomí. Postoj obyvateľov mesta, ktoré k bronzovej opache prišlo úplnou náhodou, presne vyjadruje výrok Lindsay Laneyovej: „Milujte ho alebo nenáviďte, je rovnakou súčasťou umeleckej časti Fremontu ako zvyšok. Na gay pride ho špeciálne obliekame.“
Autor sochy Lenina, Emil Venkov, sa narodil v roku 1937 v Sofii, kde študoval na výtvarnom gymnáziu, neskôr na Akadémii výtvarného umenia v Sofii a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1992 žije v Pezinku, kde aj tvorí, venuje sa najmä monumentálnej tvorbe a komornej plastike, a to v bronzovom, kovovom, kamennom a epoxidovom prevedení. Jeho diela sú majetkom galérií aj súkromných zbierok na Slovensku, v Česku, USA, Kanade, Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, v Južnej Afrike, Francúzsku a Bulharsku.
