O filme Pururambo

Pururambo znamená v jazyku Kombajov dobrý. Cestovatelia aj domorodci ho často opakovali. Aby sa navzájom ubezpečili o dobrých úmysloch. Pretože prírodní ľudia, žijúci hlboko v dažďovom pralese najväčšieho tropického ostrova na svete, kam civilizácia ešte nedospela, nikdy nevideli belocha.



Málokedy poznajú obyvateľov susednej osady. Každý neznámy je hrozba. Všetko, čo k svojmu jednoduchému životu potrebujú, im poskytne džungľa. Kmene a konáre na stavbu príbytku, zakotveného vysoko v korune stromu. Prasce, jašterice, červy, termity i banány, ktorými zaháňajú hlad. Ságo na placky aj krátke sukne žien. Zobák zoborožca je zas krytom na penis. Z kameňa vyrábajú sekery, ktorým neodolá ani najsilnejší strom. Z dreva ostré šípy - tie na ľudí majú špeciálny hrot, aby sa nedal z tela vytiahnuť. Najväčším bohatstvom Kombajov je čas. V ich jazyku je dvanásť výrazov pre ságo. Len jedno slovo znamená aj lásku, aj súcit, aj smútok. Ich svet je svetom mýtov, kúziel a pomsty.

Dobrodružnú výpravu prežíva divák vďaka Barabášovej pohotovej kamere spolu s cestovateľmi. Obraz fascinuje, či sleduje exotického operenca, alebo domorodca s natiahnutým lukom pripraveným vystreliť. Komentár prináša množstvo zaujímavých informácií, zasadzuje príbeh do širšieho kontextu, je vtipný, napínavý a provokuje otáznikmi. "Zážitok nemusí byť pozitívny, ale najmä silný," hovorí Rudo Sva- říček vo filme. Dokument Pururambo ponúka zážitok silný aj pozitívny. A potvrdzuje slová českého svetobežníka, že "nič lepšie ako cestovanie tam hore ešte nevymysleli". Aj keď cestovanie v kine je pohodlnejšie ako trmácanie sa vlhkou a horúcou džungľou, v ktorej neexistujú žiadne chodníčky.