Piatok, 16. október 2026, meniny má Vladimíra, zajtra Hedviga

Tajomstvo 75-tisíc rokov starej kostry: Neandertálci neboli bezcitní divosi, tvrdí odborníčka

Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: Getty Images)

LONDÝN - Kostra neandertálca stará zhruba 75.000 rokov, ktorú vedci objavili v jaskyni v irackom Kurdistane, nesie známky násilia, ale aj súcitu našich najbližších evolučných príbuzných. Pozostatky vykazujú stopy po zranení, ktoré bolo zrejme spôsobené smrteľným útokom oštepom, no zároveň nesú známky staršieho vážneho poranenia tváre, z ktorého sa jedinec zotavil, zrejme aj vďaka starostlivosti ostatných členov skupiny. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v odbornom časopise Scientific Reports, o ktorej informovala agentúra Reuters.

Čiastočná kostra zahŕňa ľavú lopatku s kruhovým otvorom s priemerom asi 15 milimetrov. Podľa vedcov tvar a umiestnenie otvoru naznačujú, že zranenie spôsobilo prudké bodnutie zaostreným dreveným oštepom bez kamenného hrotu. Zbraň pravdepodobne prenikla spredu do ľavej časti hrudníka a poškodila pľúca. Zranenie zrejme viedlo k rýchlej smrti.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa výskumníkov násilný stret medzi neandertálcami, či už vo vnútri jednej skupiny, alebo medzi súperiacimi skupinami. Útok človeka druhu Homo sapiens či náhodné poranenie považujú za menej pravdepodobné možnosti. Pohlavie jedinca sa určiť nepodarilo, jeho vek vedci odhadujú na 45 rokov.

Okrem lopatky našli vedci tiež niekoľko rebier, takmer úplnú pravú ruku a sedem zubov, prevažne z prednej časti dolnej čeľuste. Zuby nesú stopy staršieho silného úderu do tváre, pri ktorom boli predné zuby rozdrvené a niektoré vypadli. Jeden zo zubov bol rozštiepený a jeho polovica zostala v ústach pootočená, zatiaľ čo ďalšie boli vytlačené zo svojej pôvodnej polohy. Podľa vedcov k tomu došlo najmenej rok pred smrťou. "Bolesť musela byť neznesiteľná a uspokojovanie základných potrieb, ako je príjem potravy a tekutín, bolo značne ťažké," uviedla hlavná autorka štúdie Emma Pomeroyová. "Pravdepodobne potreboval, aby mu niekto jedlo rozmělnil," dodala.

Vyvrátené stereotypy o neandertálcoch

Nájdený jedinec patril medzi piatich neandertálcov, ktorých pozostatky boli v jaskyni uložené za skalným pilierom. Štyria dospelí a jedno dieťa tu boli pochovaní v rozmedzí približne jednej generácie. Jaskyňa v pohorí Zagros slúžila neandertálcom ako sezónne táborisko po desiatky tisíc rokov a neskôr ju obývali tiež ľudia druhu Homo sapiens. Neandertálci žili v Eurázii približne od doby pred 400.000 rokmi do doby pred niečo málo vyše 40.000 rokmi. S modernými ľuďmi sa tiež krížili, takže ich genetická stopa zostáva v DNA dnešných populácií.

Podľa Pomeroyovej nález ukazuje dva protikladné črty ľudského správania, násilia a starostlivosti, u jediného jedinca. "Aj dnes okolo seba vidíme, že násilie i starostlivosť sú súčasťou toho, ako sa my ľudia správame; rovnako je to aj v tomto prípade. Tento nález to jasne dokladá a vyvracia stereotypnú predstavu o neandertálcoch ako o neinteligentných a bezcitných jaskynných ľuďoch," uviedla Pomeroyová.

Viac o téme: Jaskyňa,  Archeológovia,  Neandertálec,  Pozostatky,  Vedci
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu