Regionálne voľby 2026 
Kandidáti v komunálnych voľbách 
Kandidáti do samosprávnych krajov 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
BRUSEL – Vysoké ceny energií a emisné povolenky rozdelili európskych lídrov na dva tábory. Rokovania na samite EÚ sa vo štvrtok natiahli do noci a predseda Európskej rady António Costa dokonca musel zrušiť plánovanú večernú tlačovú konferenciu. Napokon sa však štátnici dohodli na spoločných záveroch. Európsku komisiu žiadajú o ďalšie kroky, ktoré by pomohli zmierniť tlak cien energií na domácnosti a priemysel.
Lídri členských krajín EÚ sa v noci zo štvrtka na piatok dohodli na záveroch týkajúcich sa konkurencieschopnosti Únie vrátane vysokých cien energií a systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS.
Práve energetika však patrila k najspornejším témam samitu. Portál Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje z prostredia rokovaní uviedol, že spor o systém obchodovania s emisiami sa natoľko zamotal, že predseda Európskej rady António Costa zrušil večernú tlačovú konferenciu a odložil ďalšie rokovania až na dobu po pracovnej večeri, počas ktorej sa lídri venovali iným otázkam.
Diplomati naznačili, že Nemecko bolo rozhorčené z toho, čo vníma ako neústupčivosť Talianska. V rámci búrlivých rokovaní na jednej strane stála koalícia tvorená Nemeckom, Španielskom, Francúzskom, Portugalskom, Dánskom, Fínskom, Švédskom a Holandskom, ktorej vyhovuje systém ETS, proti bloku, ktorý tvoria Taliansko, krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) a Grécko.
Tento blok odmieta ustúpiť zo svojich požiadaviek najmä pri systéme ETS2, ktorý má stanoviť ceny uhlíka pri dekarbonizácii domácností a dopravy. Krajiny V4 chcú odklad jeho platnosti nie iba o rok (2028), ale až do roku 2030.
Opatrenia proti vysokým cenám
V záveroch samitu lídri upozornili, že geopolitické napätie vplýva na dodávateľské reťazce, energetickú bezpečnosť aj ceny energií a palív. Situácia si podľa nich vyžaduje koordinovanú európsku reakciu prostredníctvom cielených a dočasných opatrení, ktoré zohľadnia rozdielne podmienky v členských štátoch.
Európska rada privítala návrhy Európskej komisie na predĺženie dočasného rámca štátnej pomoci pre najviac zasiahnuté priemyselné odvetvia. Podporila tiež prípravu krátkodobých opatrení na zlepšenie kapacity a efektívnosti rafinérií v EÚ či iniciatívy na dobrovoľné spoločné nákupy energií.
Lídri zároveň vyzvali eurokomisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti riešenia prudko rastúcich cien energií v krátkodobom horizonte. Zohľadniť má pritom aj rozdiely v cenách elektriny medzi jednotlivými členskými štátmi.
Emisné povolenky zostávajú citlivou témou
Európski lídri požiadali Európsku komisiu, aby opätovne posúdila všetky vplyvy systému ETS2. Zároveň vyzvali na urýchlenie legislatívneho procesu týkajúceho sa trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá má pomôcť zmierniť nadmernú volatilitu cien.
Pri širšom preskúmaní systému ETS zdôraznili potrebu transparentného a predvídateľného trhu s uhlíkom. Cieľom má byť zníženie kolísania cien emisných povoleniek a zmiernenie ich vplyvu na ceny elektriny. Únia však chce zachovať úlohu systému pri klimatickej a energetickej transformácii.
Lídri zároveň označili energetickú transformáciu za cestu k väčšej strategickej nezávislosti Európy a dlhodobému znižovaniu cien. Za dôležité považujú rýchlejšiu elektrifikáciu, rozvoj obnoviteľných zdrojov, energetických sietí a skladovania energie.
Na programe sú Ukrajina, migrácia aj bezpečnosť
Samit pokračuje v piatok rokovaniami o Ukrajine, ruských hybridných útokoch v Európe, migrácii a bezpečnosti. Osobne sa na ňom zúčastňuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Jednou z hlavných tém je ďalšia podpora Ukrajiny pred zimou a jej finančné potreby. Viaceré krajiny opätovne otvorili otázku využitia zmrazených ruských aktív na pomoc Kyjevu. Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto aktív, však svoj odmietavý postoj k ich uvoľneniu nezmenilo. Lídri majú diskutovať aj o rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne pozastaviť sankcie na ruskú naftu. Záverečnými témami rokovaní budú migrácia, obrana a bezpečnosť.
