Regionálne voľby 2026 
Kandidáti v komunálnych voľbách 
Kandidáti do samosprávnych krajov 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
BERLÍN - Čo čaká ľudstvo v nasledujúcich desaťročiach? Medzinárodná komisia odborníkov preskúmala stovky možných hrozieb a vybrala z nich 17 najzávažnejších rizík, ktoré môžu ohroziť budúcnosť planéty. Dve z nich považujú za existenčnú hrozbu, ktorá by v najhoršom prípade mohla viesť až k vyhubeniu ľudstva. Vedci však zároveň zdôrazňujú, že katastrofické scenáre nie sú nevyhnutné a mnohým z nich sa ešte dá predísť.
Ako informuje nemecký portál bild.de, za výskumom stojí komisia Lancet Commission on 21st Century Global Threats to Health. Na hodnotení rizík sa podieľalo 35 odborníkov z oblasti zdravotníctva, ekonomiky, bezpečnosti a technológií. Ich cieľom bolo určiť, ktoré hrozby môžu najvýraznejšie ovplyvniť zdravie a životy ľudí až do roku 2100.
Dve hrozby
Na zozname sa nachádza široká škála nebezpečenstiev. Patrí medzi ne klimatická zmena, pandémie, znečistenie ovzdušia, odolnosť baktérií voči antibiotikám, obezita, duševné ochorenia, sociálna nerovnosť či vojnové konflikty. Osobitnú pozornosť však vedci venujú dvom rizikám, ktoré by mohli mať katastrofálne následky pre celú civilizáciu.
Prvým je jadrová vojna, po ktorej by nasledoval rozsiahly hladomor spôsobený jadrovými následkami. Takýto scenár by mohol ohroziť zásobovanie potravinami a pripraviť o život obrovské množstvo ľudí. Druhým rizikom je zámerné škodlivé využitie umelej inteligencie. Odborníci ho zaradili medzi existenčné hrozby, ktoré si vyžadujú vážnu pozornosť. Neznamená to však, že predpovedajú, že umelá inteligencia ľudstvo skutočne vyhubí.
Vedci upozorňujú aj na neistotu
Autori výskumu zdôrazňujú, že zaradenie určitej hrozby na zoznam neznamená predpoveď, že sa katastrofa naozaj stane. Pri jadrovej vojne a umelej inteligencii sú navyše odhady spojené s väčšou neistotou, keďže odborníci nemajú k dispozícii také dlhodobé údaje ako pri niektorých ochoreniach alebo klimatických zmenách.
Práve preto je podľa nich dôležité jednotlivé riziká skúmať a pripravovať opatrenia, ktoré môžu zmierniť ich možné následky. Vývoj v nasledujúcich desaťročiach totiž nebude závisieť len od samotných hrozieb, ale aj od toho, ako na ne bude ľudstvo reagovať.
Klimatická zmena
Významnú časť výskumu tvorí aj hodnotenie dôsledkov globálneho otepľovania. Vedci pri ňom pracujú s ukazovateľom stratených rokov zdravého života, ktorý zohľadňuje čas, o ktorý ľudia prichádzajú v dôsledku predčasnej smrti alebo zdravotných problémov.
Podľa výpočtov uvedených v štúdii by sa pri obmedzení globálneho otepľovania na približne 1,8 stupňa mohlo do roku 2100 na celom svete zachovať až 1,89 miliardy rokov zdravého života v porovnaní so scenárom, v ktorom by sa planéta oteplila o 4,4 stupňa. Do tohto odhadu pritom nie sú zahrnuté všetky ťažko merateľné následky klimatických zmien, napríklad rozsiahle suchá či nútené vysídľovanie obyvateľstva. Skutočné dôsledky preto môžu byť ešte komplexnejšie.
Budúcnosť stále nie je rozhodnutá
Výskum prináša aj dôležitý odkaz: ľudstvo má stále možnosť ovplyvniť, akým smerom sa bude svet uberať. Rozhodnutia prijaté dnes môžu výrazne zmeniť životné podmienky budúcich generácií. Vedúci komisie Christopher J. L. Murray upozornil, že podstatný nie je iba rozsah identifikovaných hrozieb, ale aj skutočnosť, že ľudia stále môžu konať a snažiť sa predísť najhorším scenárom.
Podľa odborníkov tak bude rozhodujúce, ako sa vlády a spoločnosti postavia k rizikám, ktoré už dnes poznáme. Budúcnosť ľudstva totiž nemusí byť len príbehom katastrof. Veľa bude závisieť od rozhodnutí, ktoré urobíme v nasledujúcich rokoch.
