WASHINGTON – Rodičov môže zaskočiť, keď si všimnú, že sa ich malé dieťa opakovane dotýka intímnych miest. Znamená to, že sa deje niečo nezvyčajné? Pediatri vysvetľujú, kedy ide o prirodzenú súčasť vývoja, ako sa zachovať a ktoré prejavy už netreba prehliadať.
Malé deti spoznávajú svet predovšetkým prostredníctvom vlastného tela. Skúmajú si ruky, nohy, tvár a postupne objavujú aj intímne partie. Keď si rodičia všimnú, že sa ich dieťa dotýka genitálií, môžu zostať zaskočení alebo sa začať obávať, či je všetko v poriadku. Podľa Americkej akadémie pediatrov však takéto správanie samo osebe neznamená problém.
Prečo to deti robia?
U detí približne vo veku od dvoch do šiestich rokov môže byť dotýkanie sa genitálií bežnou súčasťou vývoja. Dôvodom býva zvedavosť, spoznávanie vlastného tela alebo snaha upokojiť sa. Správanie malých detí pritom nemožno automaticky vykladať rovnako ako sexualitu dospelých.
Americká akadémia pediatrov vysvetľuje, že deti môžu zistiť, že dotyk určitých častí tela je im príjemný, a preto ho opakujú. Samotné takéto správanie nie je dôkazom, že boli vystavené sexuálnemu obsahu alebo zažili zneužívanie.
Krik a tresty môžu narobiť viac škody
Odborníci odporúčajú rodičom predovšetkým pokoj. Dieťa netreba zosmiešňovať, strašiť ani mu hovoriť, že jeho telo je špinavé alebo že robí niečo zlé.
Ak sa dotýka intímnych miest napríklad v obývačke alebo na verejnosti, rodič mu môže jednoducho a primerane veku vysvetliť, že ide o súkromnú činnosť. Následne môže jeho pozornosť obrátiť na inú aktivitu.
Takáto situácia je zároveň príležitosťou hovoriť o osobných hraniciach. Dieťa by malo postupne rozumieť tomu, že jeho telo patrí jemu, že má právo odmietnuť nechcený dotyk a že ani ono sa nemá dotýkať intímnych partií iných ľudí.
Kedy by mali rodičia spozornieť?
Nie každé správanie však možno považovať za neškodné. Pozornosť si zaslúži najmä situácia, keď je dotýkanie také časté, že dieťa prestáva mať záujem o hru či bežné činnosti, nedokáže prestať ani po pokojnom usmernení alebo si spôsobuje bolesť či poranenie.
Varovným signálom môže byť aj správanie spojené s nátlakom na iné deti, agresivitou alebo napodobňovaním sexuálnych praktík dospelých. V takých prípadoch Americká akadémia pediatrov odporúča odborné posúdenie. Neznamená to automaticky, že dieťa bolo zneužité – príčin môže byť viac a treba ich individuálne preskúmať.
Najdôležitejšie je, aby sa dieťa nebálo pýtať
Rodičia môžu už od útleho veku používať správne pomenovania častí tela a jednoducho vysvetľovať, ktoré z nich sú súkromné. Dieťa by tiež malo vedieť, že ak sa ho niekto dotýka spôsobom, ktorý mu je nepríjemný, môže o tom povedať dôveryhodnému dospelému.
Pokojná reakcia na prirodzenú detskú zvedavosť tak neznamená ignorovanie hraníc. Naopak, pomáha vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa nebude hanbiť hovoriť o vlastnom tele ani požiadať o pomoc, keď ju bude potrebovať.
