NANKING – Psy a mačky s nami zdieľajú domácnosť, posteľ a neraz aj veľmi tesný kontakt. Nová štúdia však ukazuje, že spolu s nimi môžeme zdieľať aj niečo oveľa menej príjemné. Vedci objavili nápadnú genetickú podobnosť medzi baktériami u domácich zvierat a kmeňmi, ktoré u ľudí spôsobujú obávané nemocničné infekcie.
Pozornosť vedcov upútala nebezpečná baktéria
Medzinárodný tím vedený čínskymi vedcami sa zameral na baktériu Acinetobacter baumannii. Ide o mikroorganizmus známy najmä z nemocničného prostredia, kde môže spôsobovať napríklad zápal pľúc, infekcie krvi či meningitídu. Veľkým problémom je jeho schopnosť získavať odolnosť voči viacerým antibiotikám.
Výskum publikovaný v odbornom časopise Applied and Environmental Microbiology sa začal po tom, ako vedci v roku 2022 objavili A. baumannii v mozgovom tkanive kuracích a kačacích embryí, ktoré uhynuli ešte pred vyliahnutím. Následne sa rozhodli zistiť, ako sú baktérie pochádzajúce z rôznych zvierat geneticky príbuzné kmeňom nachádzaným u ľudí.
Porovnali stovky vzoriek z celého sveta
Rozsah analýzy bol podstatne väčší než len niekoľko vzoriek hydiny. Vedci pracovali s údajmi o 509 izolátoch baktérie zo zvierat uložených v databáze NCBI GenBank a porovnávali ich s 2 218 ľudskými izolátmi. Zvieracie vzorky pochádzali z 33 druhov zo 17 krajín sveta.
Výsledky ukázali zaujímavý rozdiel. Kmene pochádzajúce z hospodárskych zvierat, hydiny a voľne žijúcich živočíchov patrili prevažne do skupiny s nízkou antimikrobiálnou rezistenciou.
Úplne iný obraz sa však objavil pri psoch, mačkách a koňoch. Práve u nich dominovala skupina baktérií s vysokou antimikrobiálnou rezistenciou a ich kmene mali zároveň oveľa bližší vzťah ku kmeňom nachádzaným u ľudí.
Psy a mačky mali s ľuďmi nápadne podobné kmene
Osobitnú pozornosť vedcov zaujal kmeň označovaný ako ST25. Objavili ho u deviatich druhov zvierat, najmä však u domácich miláčikov – psov, mačiek a koní.
Keď výskumníci podrobnejšie porovnali vzorky z Francúzska, Nemecka a Holandska, zistili, že viaceré kmene pochádzajúce od spoločenských zvierat boli veľmi blízko príbuzné ľudským izolátom z rovnakých oblastí. Patrili pritom k líniám, ktoré sú výrazne spojené aj s infekciami u ľudí.
Predchádzajúci francúzsky výskum už pritom odhalil ST25 u psov a mačiek s infekciami močových ciest. Rovnaký klon našli dokonca aj u zdravých domácich zvierat, ktoré predtým neužívali antibiotiká ani neboli hospitalizované na veterinárnej klinike.
Blízky kontakt môže hrať dôležitú úlohu
Autori novej štúdie preto dospeli k záveru, že A. baumannii má väčší potenciál prenosu medzi domácimi zvieratami a ľuďmi než medzi ľuďmi a hospodárskymi zvieratami, hydinou či voľne žijúcimi živočíchmi.
Jedným z možných vysvetlení je práve intenzita kontaktu. Pes alebo mačka žijú s človekom v jednej domácnosti, dotýkame sa ich, hladkáme ich a často s nami trávia podstatnú časť dňa. Vedci preto predpokladajú, že blízky kontakt môže vytvárať priaznivejšie podmienky na vzájomný prenos baktérií.
Nejde pritom o jediný výskum, ktorý upozornil na spoločnú antibiotickú rezistenciu ľudí a domácich miláčikov. Ďalšia čínska štúdia publikovaná tento rok v časopise Environment International skúmala črevnú mikroflóru mačiek a ich majiteľov. Našla medzi nimi 73 spoločných základných génov antibiotickej rezistencie a ukázala, že s dĺžkou spoločného života sa ich podobnosť zvyšovala.
Štúdia nehovorí, že vás nakazí vlastný pes
Výsledky však treba interpretovať opatrne. Vedci nepreukázali konkrétny prenos baktérie z domáceho zvieraťa na jeho majiteľa ani opačným smerom.
Genetická podobnosť baktérií ukazuje, že takýto prenos je možný a že spoločenské zvieratá môžu predstavovať dôležitejší článok v šírení rezistentných kmeňov, než sa predpokladalo. Na dokázanie jednotlivých ciest prenosu však budú potrebné ďalšie štúdie.
To je dôležité aj preto, aby výsledky nevyvolávali zbytočné obavy z domácich miláčikov. Výskum skôr upozorňuje na potrebu sledovať antibiotickú rezistenciu spoločne u ľudí aj zvierat.
Antibiotická rezistencia trápi aj veterinárov
Problém nie je iba teoretický. Rozsiahly výskum hospitalizovaných domácich zvierat v Číne analyzoval viac ako 5 400 vzoriek, prevažne od psov a mačiek. Zistil, že antibiotická rezistencia je medzi baktériami domácich zvierat rozšírená. Napríklad baktérie rodu Klebsiella a Enterobacter vykazovali pri viacerých antibiotikách rezistenciu od 32,2 do 57,7 percenta.
Veterinárne nemocnice môžu byť podobne ako tie ľudské prostredím, v ktorom sa stretáva veľa pacientov a často sa používajú antimikrobiálne lieky. Aj preto vedci čoraz častejšie presadzujú prístup One Health, ktorý zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia nepovažuje za tri oddelené problémy.
Nový výskum teda nie je dôvodom prestať objímať psa či mačku. Prináša však ďalší dôkaz, že boj proti baktériám odolným voči antibiotikám sa nekončí pri dverách nemocnice – môže siahať až do našich domácností.
