WASHINGTON – Poznáte ten zvláštny pocit, keď vás zdanlivo bez príčiny začne svrbieť pokožka? Vedci zrejme konečne prišli na to, čo sa vtedy v tele deje. Objavili doteraz neznámu nervovú dráhu spojenú s jemnými chĺpkami na koži. Zistenie by v budúcnosti mohlo pomôcť aj ľuďom, ktorých trápi chronické svrbenie či ekzém.
Stačí jemný dotyk látky, vlasu alebo iného predmetu a zrazu máme potrebu poškriabať sa. Hoci ide o úplne bežný pocit, vedci doteraz presne nevedeli, ako tento typ svrbenia vzniká. Výskumníci z University of Michigan teraz objavili špecializovaný systém jemných chĺpkov a nervových buniek, ktorý zrejme funguje ako samostatná dráha pre takzvané mechanické svrbenie. Výsledky výskumu boli publikované vo vedeckom časopise Neuron.
Za všetko môžu jemné chĺpky
Ako informoval portál ScienceDaily, výskumníci pri pokusoch na myšiach identifikovali zvláštny typ jemných chĺpkov pripomínajúcich ľudské vellusové ochlpenie, ktoré poznáme aj ako jemné „broskyňové“ chĺpky. Sú krátke, tenké a svetlé a pokrývajú veľkú časť ľudského tela.
Vedci zároveň objavili špecializovanú skupinu nervových buniek citlivých na dotyk, ktoré sú s týmito chĺpkami spojené. Práve ich podráždenie môže spustiť nepríjemný pocit svrbenia.
Vedúci výskumu Bo Duan, docent na University of Michigan, vysvetlil, že svrbenie patrí medzi hlavné príznaky chronických zápalových ochorení kože. Nová dráha podľa neho môže zohrávať významnú úlohu nielen pri náhlom, ale aj chronickom svrbení.
Pokusy priniesli výrazný výsledok
Výskumníci svoje zistenia testovali na myšiach s chronickým zápalom kože, ktorý je porovnateľný s ekzémom u ľudí. Zvieratá s normálne fungujúcimi špecializovanými neurónmi reagovali na svrbenie škrabaním.
Keď však vedci tieto nervové bunky odstránili alebo ich činnosť vypli, škrabanie sa dramaticky znížilo. Podľa výskumníkov ide o silný dôkaz, že objavené neuróny majú pri vzniku mechanického svrbenia zásadnú úlohu.
Zaujímavý bol aj ďalší experiment. Vedci geneticky upravili príslušné nervové bunky tak, aby ich bolo možné aktivovať modrým svetlom. Keď následne na myši zasvietili, zvieratá sa začali škriabať podobne ako po mechanickom podráždení jemných chĺpkov.
Podobný systém môžu mať aj ľudia
Výskum zatiaľ prebiehal najmä na myšiach, preto vedci nemôžu s istotou povedať, že úplne rovnaký mechanizmus funguje aj u človeka. Našli však viacero náznakov, ktoré tomu nasvedčujú.
Ľudia majú gény potrebné na vytvorenie rovnakého typu špecializovaných neurónov. Vedci navyše identifikovali proteíny, ktoré u myší prenášajú signály svrbenia od chĺpkov cez neuróny až
do miechy. Keď rovnakým proteínom vystavili ľudské neuróny pestované v laboratóriu, bunky reagovali podobným spôsobom.
Fenomén si pritom môže jednoducho vyskúšať prakticky každý. Ak sa veľmi jemne dotknete drobných chĺpkov napríklad v okolí pier, môžete pocítiť náhle nutkanie poškriabať sa. Práve tento jav vedci skúmali.
Prečo nás potom nesvrbí celé telo?
Jemné chĺpky pokrývajú takmer celé ľudské telo s výnimkou oblastí, ako sú dlane. Ak dokážu vyvolávať svrbenie, vzniká logická otázka – prečo nás pokožka nesvrbí neustále?
Predchádzajúci výskum Duanovho tímu naznačuje, že v mieche existujú akési „brány“, ktoré signály mechanického svrbenia za normálnych okolností potláčajú. Do mozgu ich pustia iba za určitých podmienok.
Vedci sa zároveň domnievajú, že jemné chĺpky mohli počas evolúcie slúžiť ako varovný systém. Obzvlášť veľa ich máme okolo úst a uší, kde mohli našich predkov upozorniť napríklad na hmyz alebo parazita pohybujúceho sa po citlivej časti tela.
Objav môže pomôcť pri chronickom svrbení
Zistenie môže mať v budúcnosti aj praktický význam. Súčasné liečebné možnosti dokážu pomerne dobre tlmiť niektoré formy svrbenia spôsobené chemickými podnetmi, napríklad po uštipnutí komárom. Oveľa náročnejšie je však liečiť pretrvávajúce svrbenie sprevádzajúce chronické zápalové ochorenia kože.
Novoodhalená nervová dráha preto predstavuje potenciálny nový cieľ liečby. Vedci už pokračujú vo výskume a zisťujú, či by jej ovplyvnenie mohlo v budúcnosti priniesť účinnejšiu pomoc pacientom s chronickým svrbením.
