Regionálne voľby 2026 
Kandidáti v komunálnych voľbách 
Kandidáti do samosprávnych krajov 
PRAHA/BERLÍN – Vojna na Ukrajine nemusí byť jediným nebezpečenstvom, ktorému bude Európa čeliť. Šéfovia európskych tajných služieb upozorňujú na rastúce riziko sabotáží, útokov a ďalšej konfrontácie s Ruskom.
Rusko by mohlo v najbližších mesiacoch pristúpiť k nebezpečnejším operáciám proti členským krajinám NATO, ktoré podporujú Ukrajinu. Na bezpečnostnej konferencii v českom parlamente pred tým varoval riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Podľa agentúry Reuters sa Moskva zrejme prikláňa k stratégii, pri ktorej sa snaží stupňovaním napätia prinútiť protivníka k ústupkom.
Sabotáže, rakety aj možný vojenský útok
Koudelka predstavil niekoľko scenárov, ktorými by Rusko mohlo vystupňovať tlak na západných spojencov Ukrajiny. Patrí medzi ne sabotáž zariadení súvisiacich s vojenskou pomocou Kyjevu, útok dronom alebo raketou na sklad zbraní či v krajnom prípade obmedzená vojenská operácia proti niektorému zo susedných štátov NATO.
Šéf českej kontrarozviedky však zdôraznil, že bezprostredná hrozba takéhoto vojenského útoku momentálne neexistuje. Rusko má totiž svoje ozbrojené sily sústredené na Ukrajine.
BIS podľa neho nemá ani konkrétne informácie o bezprostrednom útoku proti Českej republike. Aktivity namierené proti Česku a jeho spojencom však spravodajské služby pozorne sledujú.
Ani koniec vojny nemusí znamenať pokoj
Podobné obavy vyslovil už skôr aj riaditeľ estónskej zahraničnej rozviedky Kaupo Rosin. V májovom rozhovore pre agentúru Reuters upozornil, že ruské vojenské ambície sa nemusia skončiť ani po zastavení bojov na Ukrajine.
Podľa jeho hodnotenia by Moskva mohla po skončení konfliktu posilňovať vojenskú prítomnosť pozdĺž hraníc NATO a usilovať sa o vojenskú prevahu v priestore od Arktídy až po Čierne more.
Rosin zároveň predpokladá, že Rusko bude pokračovať v sabotážnych operáciách proti západným krajinám bez ohľadu na možné ohrozenie civilistov. Takéto operácie totiž podľa neho Moskva nepovažuje za kroky, ktoré by nevyhnutne vyvolali rozsiahlu vojnu.
Nemecko hovorí o tieňovej vojne
Varovania prichádzajú aj z Nemecka. Spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt 12. októbra upozornil, že krajina čelí tieňovej vojne, ktorej hrozby presahujú skúsenosti zo studenej vojny.
Podľa agentúry Reuters nemecké bezpečnostné orgány poukazujú na kybernetické útoky, sabotáže a dezinformačné operácie. Berlín preto pripravuje rozšírenie právomocí domácej kontrarozviedky, aby dokázala účinnejšie reagovať na bezpečnostné hrozby.
Európa pripravuje spoločnú odpoveď
Hrozbou hybridných útokov sa zaoberali aj ministri zahraničných vecí Európskej únie na zasadnutí 12. októbra. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová oznámila zámer vytvoriť núdzový bezpečnostný protokol, ktorý by členským štátom umožnil rýchlejšie konzultácie a spoločné reakcie na nepriateľské operácie.
Podľa oficiálnej správy Rady EÚ sa diskutovalo aj o lepšej výmene spravodajských informácií a spoločnej reakcii na hybridné útoky.
Moskva obvinenia zo sabotáží a hybridnej vojny opakovane odmieta. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň tvrdí, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na žiadnu európsku krajinu.
