VEĽKÉ napätie medzi veľmocami: Schyľuje sa k ďalšiemu konfliktu? Sporom sú strategické ostrovy

Britské ozbrojené sily nacvičovali opätovné dobytie Falklandských ostrovov v prípade ich obsadenia nepriateľskými jednotkami.

Šesťdňové manévre sa uskutočnili v období rastúceho napätia s Argentínou, ktorá si na súostrovie dlhodobo nárokuje zvrchovanosť. Kým vojaci precvičovali vylodenie a boj v náročnom teréne, obe krajiny sa dostali do ďalšieho sporu pre plánovanú ťažbu ropy. Britská vláda zároveň varovala, že pokusy Argentíny zastrašovať spoločnosti pôsobiace na ostrovoch nenechá bez odpovede.

Výsadkári si zopakovali operáciu z roku 1982

Do vojenského cvičenia s názvom Cape Upholder sa zapojilo približne 150 príslušníkov britského výsadkového pluku a 100 miestnych záložníkov. Vojaci nacvičovali obojživelné vylodenie, nočný pochod dlhý približne 32 kilometrov a následné bojové operácie v skalnatom teréne.

Podľa britského denníka The Times manévre pripomínali operáciu Sutton z mája 1982. Britské jednotky sa vtedy vylodili na Falklandoch, ktoré predtým obsadila argentínska armáda. Hoci sa na súostroví pravidelne konajú vojenské cvičenia, podobný scenár vylodenia podľa denníka vojaci nenacvičovali už niekoľko rokov. 

Súčasťou manévrov boli aj simulované útoky nepriateľských dronov. Vojaci zároveň skúmali, ako by priebeh podobnej operácie mohli ovplyvniť kybernetické a vesmírne technológie.

Veliteľ cvičenia, major Nunkoosing, uviedol, že hoci sa jednotky inšpirovali historickými bojmi, výcvik prispôsobili požiadavkám moderného bojiska. Cieľom bolo odhaliť prípadné slabiny v taktike a postupoch britských síl.

Argentína sa ostrovov nechce vzdať

Falklandské ostrovy, ktoré Argentína nazýva Malvíny, sú predmetom územného sporu už takmer dve storočia. Buenos Aires odmieta britskú zvrchovanosť nad súostrovím a požaduje obnovenie rokovaní o jeho budúcnosti.

Argentínsky prezident Javier Milei v septembri opäť zdôraznil, že jeho krajina sa nároku na ostrovy nevzdá. Britské médiá upozornili na jeho vyjadrenia o potrebe konať rýchlo pri presadzovaní argentínskych požiadaviek.

Milei však zároveň deklaroval záujem dosiahnuť zmenu zvrchovanosti mierovou cestou. Jeho vyjadrenia preto nemožno automaticky interpretovať ako hrozbu bezprostrednej invázie.

Londýn naopak zdôrazňuje právo obyvateľov Falklandských ostrovov rozhodovať o vlastnej budúcnosti. V referende v roku 2013 sa drvivá väčšina hlasujúcich vyslovila za zachovanie štatútu britského zámorského územia.

Do sporu vstúpili miliardy dolárov

Novým zdrojom napätia sa stal ropný projekt Sea Lion, ktorý počíta s ťažbou v oblasti severne od Falklandských ostrovov. Na jeho rozvoji sa podieľajú spoločnosti Navitas Petroleum a Rockhopper Exploration.

Projekt s odhadovanými investíciami približne 2,2 miliardy dolárov by mal podľa súčasných plánov začať produkovať ropu v roku 2028.

Argentína však tvrdí, že Británia neoprávnene povoľuje využívanie prírodných zdrojov v spornej oblasti. V septembri preto začala konania o sankciách proti viac ako 60 spoločnostiam a jednotlivcom spojeným s ropnými aktivitami.

Situácia sa vyostrila 13. októbra, keď argentínska vláda požiadala Medzinárodný tribunál pre morské právo o predbežné opatrenia, ktoré by zastavili britskými orgánmi povolené aktivity v oblasti severnej Falklandskej panvy.

Ako informovali agentúry Reuters a Associated Press, Buenos Aires svoj postup odôvodňuje ochranou práv na využívanie kontinentálneho šelfu. Británia tieto nároky odmieta a považuje projekt za zákonný. 

Londýn varuje pred rozhodnou odpoveďou

Britská vláda reagovala na argentínske kroky ostrým vyhlásením. Parlamentná štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Uma Kumaranová 13. októbra v Dolnej snemovni zdôraznila, že Londýn bude chrániť obyvateľov Falklandských ostrovov aj spoločnosti, ktoré tam legálne podnikajú.

„Táto vláda nebude nečinne prihliadať, ako Argentína používa ekonomický nátlak proti obyvateľom Falklandských ostrovov,“ vyhlásila.

V ďalšej časti vystúpenia dodala: „Urobíme všetko, čo bude potrebné, aby sme ich podporili.“

Podľa oficiálneho záznamu britského parlamentu Kumaranová upozornila, že argentínske kroky nemenia platnosť povolení vydaných správou Falklandských ostrovov a samy osebe neznamenajú povinnosť zastaviť ťažobné prípravy. 

Britská vláda zároveň potvrdila, že bude zvažovať primerané opatrenia na ochranu svojich ekonomických záujmov. Súčasne deklarovala pripravenosť riešiť nezhody diplomatickou cestou a prostredníctvom medzinárodného práva.

Stíhačky a vojnová loď strážia ostrovy

Napriek vyostrenému sporu britské ministerstvo obrany nepovažuje za potrebné oznámiť mimoriadne posilnenie vojenskej prítomnosti.

Británia má na Falklandoch a v ich okolí nepretržite rozmiestnené ozbrojené sily od skončenia vojny v roku 1982. V južnom Atlantiku hliadkuje vojnová loď HMS Medway a vzdušnú obranu súostrovia zabezpečujú stíhačky Eurofighter Typhoon.

V roku 2027 plánuje Londýn nahradiť používané lietadlá Typhoon verzie Tranche 1 modernejšími strojmi Tranche 2.

Britská vláda v parlamente uviedla, že súčasná úroveň vojenskej prítomnosti je podľa ministerstva obrany primeraná na zabezpečenie obrany ostrovov. Situáciu však priebežne vyhodnocuje.

Vojna, ktorá zanechala stovky mŕtvych

Naposledy sa Británia a Argentína o Falklandské ostrovy vojensky stretli v roku 1982. Argentínske jednotky obsadili súostrovie 2. apríla, na čo Londýn reagoval vyslaním námornej expedičnej skupiny.

Po desiatich týždňoch bojov sa konflikt skončil 14. júna argentínskou kapituláciou. Zahynulo 649 argentínskych vojakov, 255 britských príslušníkov ozbrojených síl a traja civilisti.

Británia si nad ostrovmi udržala kontrolu, no územný spor sa tým neskončil. Argentína naďalej požaduje rokovania o zvrchovanosti, zatiaľ čo Londýn odmieta meniť postavenie súostrovia proti vôli jeho obyvateľov.

Súčasné vojenské manévre tak pripomínajú konflikt, ktorý má v oboch krajinách stále výrazný historický význam. Najnovšie napätie sa však odohráva predovšetkým na diplomatickom, právnom a ekonomickom poli. Bezprostredné prípravy novej vojny medzi oboma štátmi potvrdené nie sú.