WASHINGTON – Webb spravil historický krok! Teleskop po prvýkrát objavil exoplanétu, ktorú vedci doteraz nepoznali. Ide o plynového obra veľkosti Saturna a objav vyvolal obrovské nadšenie vo vedeckej komunite.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý bol vypustený v roku 2021, priniesol od svojho štartu množstvo dát o rannom vesmíre, ale aj o známych exoplanétach. Teraz však dosiahol ďalší míľnik – po prvýkrát objavil exoplanétu, ktorú doposiaľ ľudstvo nepoznalo, uviedol portál Yahoo.
Novoodhalená planéta je mladý plynový obor veľkosti Saturna a obieha okolo hviezdy, ktorá je menšia ako naše Slnko. Táto hviezda sa nachádza približne 110 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Antlia. Svetelný rok pritom predstavuje vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za rok, teda asi 9,5 bilióna kilometrov.
Na rozdiel od väčšiny z približne 5 900 exoplanét, ktoré boli objavené nepriamymi metódami (napríklad pozorovaním zoslabenia svetla hviezdy pri prechode planéty), Webb použil priamu vizualizáciu, čo sa zatiaľ podarilo len pri menej ako 2 % exoplanét. Táto nová planéta je najmenej hmotnou, aká kedy bola takto zaznamenaná – jej hmotnosť je desaťkrát menšia než u predchádzajúceho držiteľa rekordu.
Za objav vďačíme špeciálnemu francúzskemu zariadeniu – koronografu, ktorý dokáže odfiltrovať oslepujúce svetlo hviezdy a je súčasťou prístroja MIRI (Mid-Infrared Instrument). „Webb otvára nové možnosti – z hľadiska hmotnosti planét a ich vzdialenosti od materských hviezd. Ide o zásadný krok pri objavovaní rozmanitosti planetárnych systémov a ich vývoja,“ uviedla hlavná autorka štúdie Anne-Marie Lagrangeová z francúzskej výskumnej agentúry CNRS a Observatória v Paríži.
Planéta obieha svoju hviezdu TWA 7 vo vzdialenosti, ktorá je až 52-násobkom vzdialenosti Zeme od Slnka. Pre porovnanie – Neptún, najvzdialenejšia planéta našej slnečnej sústavy, je len 30-násobne ďalej ako Zem. Práve preto sú pri objavovaní takýchto vzdialenejších planét nevyhnutné priame zobrazovacie metódy. Pozoruhodné je aj to, že celý systém – hviezda aj planéta – sú prakticky novorodencami vo vesmírnom meradle, majú iba asi 6 miliónov rokov. Na porovnanie, naša slnečná sústava má približne 4,5 miliardy rokov. Vedci tiež mohli pozorovať štruktúru protoplanetárneho disku, ktorá obsahuje dva široké prstence plné prachu a skál, a jeden úzky prstenec, v ktorom sa práve táto planéta nachádza.
Hoci vedci zatiaľ nepoznajú zloženie atmosféry planéty, očakáva sa, že ďalšie pozorovania teleskopom Webb prinesú odpovede. Rovnako zatiaľ nie je jasné, či planéta naďalej rastie a naberá hmotu zo svojho okolia.
Napriek tomu, že ide o najmenšiu priamo zobrazenú planétu, stále je omnoho hmotnejšia než kamenné planéty ako Zem, ktoré sú hlavným cieľom pri pátraní po mimozemskom živote. A hoci Webb nedokáže ešte priamo zobraziť exoplanéty veľkosti Zeme, vedci veria, že je to len otázka času. „Dúfam, že projekty zamerané na priame zobrazenie planét podobných Zemi a hľadanie známok života sa čoskoro stanú realitou,“ dodala Lagrangeová.
