NEW YORK – Mala stabilnú prácu, slušný plat a istotu. No tridsaťpäťročná Alix Lynxová to celé hodila za hlavu. Život za kancelárskym stolom ju totiž dusil. Dnes je úspešnou tvorkyňou pikantného obsahu na OnlyFans a aj keď pracuje viac než kedykoľvek predtým, tvrdí, že sa konečne cíti slobodne.
Alix kedysi zarábala vyše 80-tisíc dolárov (70-tisíc eur) ročne v korporáte. No napriek dobrému platu jej práca nedávala zmysel. „Najhoršie bolo, že som musela byť každý deň na tom istom mieste, v rovnakom čase,“ uviedla pre portál news.com.au. Kancelárska rutina ju ubíjala. „Sedela som a civela do obrazovky osem hodín denne. Práca bola nudná, monotónna a mala som pocit, že pracujem na sne niekoho iného,“ priznala. A keď jej šéf začal odmietať dobré nápady, pohár trpezlivosti pretiekol. „Nenávidím, keď mi rozkazuje niekto, kto sa v tom nevyzná!“
V korporáte robila aj so sociálnymi sieťami, no nadriadení jej vraj potápali jeden nápad za druhým. „Nemohla som už prikyvovať a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Vtedy som si uvedomila, že chcem byť sama sebe šéfkou.“ A tak sa pustila do online sveta pre dospelých. Alix sa presunula na platformu OnlyFans, kde si začala budovať kariéru podľa vlastných pravidiel. Dnes ju na Instagrame sledujú vyše 2 milióny ľudí, no priznáva, že to nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. „Je to omnoho ťažšie než práca v kancelárii. Ale robím to, čo ma baví. A to je ten rozdiel. Každý deň musím prichádzať s niečím novým, stále niečo riešim. Je to makačka, ale konečne mám pocit, že to celé má zmysel,“ hovorí.
Dni oddychu sú tiež minulosťou. Pracuje vraj od rána do večera, často aj cez víkendy. „Som neustále v práci. Vediem svoj biznis, riešim grafiku, branding, spolupráce s tvorcami, plánovanie scén a sociálne siete,“ priblížila. Alix hovorí, že na sebe okrem toho cíti obrovský tlak. „Ak nezaberiem, som nahratá. Nikto ma nezachráni. Všetka zodpovednosť je len na mne,“ prezradila. No aj napriek stresu tvrdí, že je konečne šťastná. „Moje dni už nie sú nudné. A keď raz nepracujem, mám výčitky, že strácam čas.“
A aby bola čo najefektívnejšia, obmedzila aj bežné rozhodovania: každý deň si objednáva tie isté jedlá, len aby nestrácala čas premýšľaním. „Snažím sa optimalizovať každú minútu,“ dodáva. Z práce, ktorá jej brala dych, sa dostala k práci, ktorá jej síce berie energiu, ale vracia jej chuť do života. A to je podľa nej na nezaplatenie.
