EGYPT – V zálive Akaba, neďaleko miesta, kde podľa biblických príbehov Mojžiš rozdelil vody Červeného mora, vedci objavili unikátne hlbokomorské soľné jazerá. Tento nález môže pomôcť pochopiť podmienky, v ktorých mohol na Zemi vzniknúť prvý život. Okrem toho poskytuje jedinečný pohľad na dávne ekosystémy a môže usmerniť hľadanie mimozemského života vo vesmíre.
V oblasti oceánu, kde podľa biblických príbehov Mojžiš rozdelil vody Červeného mora, sa podarilo urobiť vzácny objav, ktorý by mohol vedcom pomôcť lepšie pochopiť pôvod života na Zemi. Záliv Akaba, ktorý sa rozprestiera medzi Egyptom, Izraelom, Jordánskom a Saudskou Arábiou, je dlhý približne 158 kilometrov a jeho šírka sa pohybuje od 11 do 22 kilometrov, uvádza Americký námorný inštitút. Nejde však len o geograficky významnú vodnú plochu – záliv je spätý aj s legendami. Podľa tradície práve tu Mojžiš rozdelil vody Červeného mora, aby umožnil útek otrokov z Egypta do Izraela. Na opačnej strane Sinajského polostrova, kde sa záliv nachádza, sa údajne týči aj biblická hora Sinaj, kde Mojžiš prvýkrát počul Boží hlas, tvrdí Inštitút biblickej archeológie. Vedci tvrdia, že tento nález by mohol poskytnúť aj hlbší vedecký pohľad na možné formovanie života na Zemi.
Zistenia súvisia s objavom takzvaných „smrtiacich“ jazierok v hĺbke približne 1 200 metrov pod hladinou. Profesor Sam Purkis, vedúci Katedry morskej geovedy na Univerzite v Miami, pre magazín Live Science v roku 2022 uviedol: „Na základe súčasných poznatkov predpokladáme, že život na Zemi vznikol v hlbokom mori, takmer s istotou v anoxických – teda kyslíkom ochudobnených – podmienkach.“ Hlbočinné soľné jazerá sú podľa jeho slov skvelým modelom pre štúdium raných podmienok na Zemi. Napriek tomu, že sú bez kyslíka a extrémne slané, prekypujú bohatou komunitou takzvaných extrémofilných mikroorganizmov. „Ich skúmanie nám preto umožňuje nahliadnuť do podmienok, v akých mohol život na našej planéte prvýkrát vzniknúť, a zároveň môže pomôcť pri hľadaní života na iných vodných svetoch v našej slnečnej sústave aj mimo nej,“ dodal Purkis.
Zároveň uviedol, že už v minulosti sa z hlbokomorských mikroorganizmov žijúcich v soľných jazerách podarilo izolovať molekuly s antibakteriálnymi a protirakovinovými účinkami. Čím je však tento objav taký prelomový? Vedci doteraz poznajú len niekoľko desiatok hlbokomorských soľných jazier na celej planéte. Navyše, hostia ich iba tri oblasti na svete: Mexický záliv, Stredozemné more a Červené more. Podľa štúdie tieto novonájdené jazerá, nazývané NEOM Brine Pools, rozširujú doteraz známe geografické rozloženie soľných jazier v Červenom mori. Zároveň predstavujú jedinečné prostredie, ktoré uchováva geologické záznamy o klimatických a tektonických udalostiach v regióne. Ďalším fascinujúcim aspektom je ich poloha. Zatiaľ čo predchádzajúce nálezy soľných jazier v Červenom mori sa nachádzali minimálne 25 kilometrov od pobrežia, tieto nové objavy prinášajú nové otázky a možnosti pre vedcov skúmajúcich vývoj oceánskych ekosystémov.
Purkis vysvetlil, že v takýchto hĺbkach sa zvyčajne nachádza len minimum života na morskom dne. „Soľné jazerá však predstavujú bohatú oázu života. Husté koberce mikroorganizmov poskytujú útočisko pre rôzne druhy živočíchov,“ uviedol. Vedci v týchto extrémnych podmienkach objavili ryby, krevety a úhory, ktoré využívajú soľné jazerá na lov. „Každé zviera, ktoré sa dostane do soľnej vody, je okamžite omráčené alebo usmrtené,“ vysvetlil Purkis. „Za normálnych okolností by tieto živočíchy rozrývali morské dno a premiešavali usadeniny. V soľných jazerách však sedimenty zostávajú neporušené, vďaka čomu sa tu uchovali výnimočne zachované vrstvy.“ Podľa portálu Indy100 môže tento fenomén napodobňovať podmienky na takzvaných „vodných svetoch“ v našej slnečnej sústave. Cieľom vedcov je tak rekonštruovať dávne ekosystémy, ktoré na Zemi existovali pred miliónmi rokov.
