BRATISLAVA - Slovenskí vedci spojili chýbajúcu aktivitu enzýmu butyrylcholínesterázy v ľudskej krvi s ťažkou formou ochorenia COVID-19. Informovala o tom Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá sa na výskume podieľala. Štúdia vyšla v toxikologickom časopise Chemico-Biological Interactions.
"Ide o enzým, ktorého fyziologická úloha nie je doteraz opísaná, a dokonca sú zdraví jedinci, ktorým aktivita tohto enzýmu úplne chýba. Pandémia covidu-19 odhalila, že práve títo jedinci sa vyznačujú zvýšenou citlivosťou na nákazu SARS-CoV-2 a v komunite ľudí bez aktivity tohto enzýmu bol zaznamenaný vysoký výskyt úmrtí," uviedla vedúca výskumného tímu Anna Paul Hrabovská.
Slovenská štúdia so 148 hospitalizovanými pacientmi, ktorá bola realizovaná od jesene 2021 do jari 2022, podľa univerzity odhalila, že pokles plazmatickej aktivity butyrylcholínesterázy sa spája s negatívnou prognózou ochorenia COVID-19, a to aj v prípade prechodného zlepšenia stavu chorého. Obavy z koronavírusu počas podľa univerzity plynuli hlavne z neistej prognózy priebehu v prípade nákazy, keď neexistoval jednoznačný ukazovateľ, ktorý by dokázal predpovedať ťažký priebeh ochorenia či úmrtie pacienta.
Enzým butyrylcholínesteráza nemusí byť indikátorom len v prípade covidu-19. Tím austrálskych vedcov vlani uviedol, že deti, ktoré zomreli na syndróm náhleho úmrtia bábätka (SIDS) a boli súčasťou ich štúdie, mali krátko po narodení v priemere nižšiu hladinu tohto enzýmu.
