BERLÍN - Zatiaľ čo cieľom programu Mars Sample Return je nájsť stopy života na Marse, jeden vedec naznačil, že život na ňom sme možno našli už pred takmer päťdesiatimi rokmi. Podľa jeho slov ho ale experti hneď zničili a zrejme sa to stalo náhodou.
Dávno predtým, ako sa na Mars dostal rover Curiosity, tam pristáli dva landery. Cieľom projektu Viking od NASA bolo vykonať biologické testy na marťanskej pôde za účelom hľadania známok života. Výsledky boli pomerne neočakávané a pre vedcov mätúce. Väčšina experimentov nebola sľubná. Našli sa síce stopy chlórovaných organických látok, no experti v tom čase verili, že ide o kontaminanty prinesené zo Zeme.
V jednej časti experimentu bola do marťanskej pôdy pridaná voda obsahujúca živiny a rádioaktívny uhlík. Ak by bol prítomný život, mikroorganizmy by spotrebovali živiny a emitovali rádioaktívny uhlík ako plyn. Zatiaľ čo sa vedcom na začiatku podarilo nájsť tento rádioaktívny plyn, neskoršie výsledky boli zmiešané. Ak by boli v pôde prítomné mikróby, dodanie väčšieho množstva rádioaktívnych živín a ich dlhšia inkubácia by mala produkovať viac rádioaktívneho plynu. Ale druhá a tretia injekcia zmesi neviedla k produkcii väčšieho množstva plynu.
Počiatočný pozitívny výsledok bol pripísaný chloristanu, zlúčenine používanej v ohňostrojoch a raketovom palive, ktorá mohla metabolizovať živiny. Profesor planetárnej obývateľnosti a astrobiológie na Technickej univerzite v Berlíne Dirk Schulze-Makuch však naznačuje, že pridanie vody do experimentu bola chyba, v dôsledku ktorej výskumníci zabili hľadané mikróby. V článku zverejnenom v júni na BigThink profesor uviedol príklady života na Zemi, ktoré sa nachádzajú v najextrémnejších prostrediach. Naliatie vody na tieto mikróby by ich zabilo, čo možno vysvetľuje, prečo ďalšie injekcie živín neviedli k detekcii rádioaktívneho plynu.
Schultz-Makuch už skôr naznačil, že život na Marse by mohol ukrývať vo svojich bunkách peroxid vodíka. "Táto adaptácia by mala v prostredí Marsu osobitné výhody v tom, že by poskytovala nízky bod mrazu, zdroj kyslíka a hygroskopickosť," napísali Schultz-Makuch a spoluautor Joop M. Houtkooper v štúdii z roku 2007. "Ak by marťanské bunky obsahovali peroxid vodíka, zabilo by ich to. Navyše by to spôsobilo reakciu peroxidu vodíka s akýmikoľvek organickými molekulami v okolí za vzniku veľkého množstva oxidu uhličitého," dodal Schultz-Makuch.
