JEKATERINBURG - Podľa oficiálnych správ Sovietskeho zväzu došlo v roku 1979 v meste Sverdlovsk (dnešný Jekaterinburg) k prepuknutiu črevného antraxu prenášaného potravinami. Správy o epidémii však prenikli do západnej tlače až po roku. Sovietski lekári a veterinári neskôr zverejnili články, v ktorých pripisovali vznik celej situácie kontaminovanému mäsu z chorých zvierat. O okolnostiach tohto prípadu informoval časopis Science.
Situáciu, ktorá vznikla v roku 1979 vo Sverdlovsku, pomenovali historici "Biologický Černobyľ". Vtedy zomrelo zhruba 66 ľudí v meste a okolí a uhynulo veľké množstvo zvierat. Katastrofu síce sovietske úrady v tom období utajili, ale pravda sa nakoniec dostala na povrch v 90. rokoch minulého storočia. Podľa epidemiológa Viktora Romanenka nezodpovedali vtedajšie prípady vzoru a načasovaniu, ktoré sa dali očakávať od šírenia tohto druhu nákazy. Práve on bol poverený utajením prípadu a od začiatku mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku, lebo sneť slezinná sa šíri vzduchom, nie mäsom.
Pred rozpadom Sovietskeho zväzu sa vo vtedajších médiách začali objavovať články spochybňujúce, či sa antrax mohol prenášať potravinami a či mohla epidémia súvisieť s vojenským mikrobiologickým zariadením sídliacim vo Sverdlovsku. Hoci lekárske záznamy infikovaných pacientov boli zničené, tímu vyšetrovateľov sa podarilo získať záznamy patológov z pitiev 42 ľudí. Takto získali údaje o ich veku, počiatočných symptómoch, hospitalizácii a čase úmrtia. Okrem toho mali prístup k 110 nemocničným záznamom obsahujúcim aj adresy a mená pacientov, ktorí boli diagnostikovaní na otravu antraxom a 48 z nich zomrelo. Pomocou takto získaných dát a po rozhovoroch s preživšími a rodinnými príslušníkmi pozostalých lokalizovali experti na mape mesta pravdepodobné miesta, kde sa každý infikovaný pohyboval. Vznikol tak takmer komický kužeľovitý tvar, ktorý vychádzal zo samotného laboratória a šíril sa na juhovýchod.
Patogén unikol z vojenského laboratória
"Dospeli sme k záveru, že ohnisko bolo výsledkom šírenia aerosólu antraxového patogénu vetrom a zdroj sa nachádzal vo vojenskom mikrobiologickom zariadení. K úniku patogénu došlo počas dňa v pondelok 2. apríla," priblížili výskumníci v správe zverejnenej v časopise Science. Úzka zóna výskytu ľudského a zvieracieho antraxu a prúdenie vetrov paralelných so zónou po tomto dátume naznačuje, že väčšina alebo všetky infekcie boli výsledkom úniku patogénu antraxu v ten istý deň. Znamená to, že Sovieti napriek Dohovoru o biologických zbraniach z roku 1972 pokračovali vo výrobe antraxu, ktorý by sa dal použiť ako zbraň. Prezident Boris Jeľcin neskôr priznal, že za incident môže armáda, ktorú museli vtedajší predstavitelia krajiny kryť.
V roku 2016 iní vedci sekvenovali DNA kmeňa odobraného z tiel dvoch obetí. Zmapovaním genómu zistili, že tento antrax je úzko príbuzný s kmeňmi, ktoré Sovieti používali ako očkovacie kmene. Objavili sa aj otázky, či sa vo vtedajšom Sovietskom zväze nepokúsili manipulovať s patogénom, aby bol smrteľnejší. "Hoci je známe, že sovietski vedci geneticky manipulovali Bacillus anthracis s potenciálom vyhnúť sa vakcinačnej profylaxii a antibiotickej terapii, neexistoval žiadny genomický dôkaz o genóme produkčného kmeňa Sverdlovsk," zhodli sa odborníci. Či už bol vyrobený alebo nie, kmeň bol dostatočne smrtiaci, keďže išlo pravdepodobne o najsmrteľnejšie prepuknutie inhalačného antraxu u ľudí v histórii.
