GRAZ - Európe chýba podzemná voda - množstvo podzemnej vody. Kontinent už od roku 2018 trpí veľkým suchom. Potvrdzujú to satelitné údaje analyzované v Ústave geodézie Technickej univerzity v rakúskom Grazi.
Európa už roky zažíva veľké sucho. Na celom kontinente sú hladiny podzemnej vody od roku 2018 trvalo nízke. Túto situáciu dokumentuje publikácia Evy Boergensovej zverejnená v časopise Geophysical Research Letters v roku 2020. V nej poznamenala, že v letných mesiacoch 2018 a 2019 bol v strednej Európe markantný nedostatok vody. Odvtedy nedošlo k výraznému zvýšeniu hladín podzemných vôd, úrovne zostali neustále nízke. Ukázala to analýza údajov Torstena Mayera-Gürra a Andreasa Kvasa z Ústavu geodézie Technickej univerzity v Grazi (TU Graz), ktorí použili satelitnú gravimetriu na pozorovanie svetových zdrojov podzemných vôd a dokumentovali ich zmeny v posledných rokoch.
Stav vodnej nádrže Ružín pri Margecanoch (archívne video)
Ďalekosiahle následky
Dôsledky dlhotrvajúceho sucha sa v Európe prejavili v lete 2022. Vyschnuté korytá riek, stojaté vody, ktoré pomaly mizli a s nimi aj značný vplyv na prírodu a ľudí. Nielenže mnohé vodné druhy stratili svoj biotop a suchá pôda spôsobila mnohé problémy poľnohospodárstvu, ale v dôsledku toho sa v Európe tiež zvýšil nedostatok energie. Jadrovým elektrárňam vo Francúzsku chýbala chladiaca voda na výrobu dostatočného množstva elektriny a bez dostatku vody nemohli plniť svoju funkciu ani vodné elektrárne.
Ako môžu geodeti na TU Graz použiť údaje z vesmíru na presné vyjadrenia o nádržiach podzemnej vody? Srdcom projektu G3P sú dvojčatá s názvom Tom a Jerry, ktoré obiehajú Zem po polárnej obežnej dráhe vo výške necelých 490 kilometrov. Dôležitá je vzdialenosť medzi satelitmi okolo 200 kilometrov, ktoré sa vzájomne nesmú dobehnúť, preto dostali pomenovanie v súvislosti s kreslenými postavičkami. Ak napríklad preletia ponad horu, satelit v popredí je spočiatku rýchlejší ako ten vzadu, a keď prejde horu, mierne spomalí, naopak zadný satelit zrýchli hneď, ako sa dostane k hore. Keď sa oba dostanú nad horu, ich relatívna rýchlosť sa znova stanoví. Tieto zmeny vzdialenosti pri veľkých hmotnostiach sú hlavnými meracími premennými na určenie gravitačného poľa Zeme a zisťujú sa s presnosťou na mikrometre.
Európa má problém s vodou
Gravitačná mapa však zatiaľ neurčuje množstvo podzemnej vody. Je to preto, že satelity ukazujú všetky hromadné zmeny a nerozlišujú medzi morom, jazerami alebo podzemnou vodou. Vyžaduje si to spoluprácu so všetkými ostatnými partnermi v projekte EÚ G3P. Mayer-Gürr a jeho tím poskytujú celkovú hmotnosť, od ktorej sa potom odpočítajú hmotnostné zmeny v riekach a jazerách, odpočíta sa aj pôdna vlhkosť, sneh a ľad a nakoniec zostane len podzemná voda.
Situácia s vodou v Európe je teraz veľmi neistá. Mayer-Gürr to nečakal v takom veľkom rozsahu. "Pred niekoľkými rokmi by som si nikdy nepredstavoval, že tu v Európe bude problém s vodou, najmä v Nemecku či Rakúsku. V skutočnosti tu máme problémy so zásobovaním vodou, musíme na to myslieť." Z jeho pohľadu je v prvom rade potrebné vedieť zdokumentovať pokračujúce sucho pomocou dát a mať nepretržité satelitné misie vo vesmíre. Európska vesmírna agentúra ESA a jej americký náprotivok NASA budú v tomto výskume pokračovať s projektom MAGIC (Mass-change And Geoscience International Constellation).
