Utorok, 29. november 2022. Meniny má Vratko, zajtra Andrej, Ondrej, Andreas.

Nečakané zistenie: Toto sa deje s vaším mozgom po dlhom a namáhavom dni v práci

Ilustračné fotoGaléria fotiek (8)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

PARÍŽ - Vedci zistili, prečo po dlhom pracovnom dni robíme rozhodnutia, ktoré by sme možno ani nechceli robiť. Uprednostňujeme krátkodobejšie a jednoduchšie riešenia. Dôvodom je práve únava a hlad. Štúdia vyvoláva otázky, či pracovný čas, aký máme v súčasnosti nastavený, je ten správny. Pre niektoré povolania ide o významnú vec, najmä ak majú v rukách životy iných ľudí.


Denné úlohy v práci vedia byť poriadne namáhavé, najmä ak sa blíži čas odchodu domov, no a do toho ešte narazíte na kolegu, ktorý vás potrebuje, to dokáže byť náročná kombinácia. Nedávna štúdia, ktorá skenovala mozgy ľudí v rôznych časoch pracovného dňa, zistila, že úlohy, ktoré si vyžadujú intenzívnu a stálu koncentráciu, môžu viesť k hromadeniu potenciálne toxickej chemikálie nazývanej glutamát. Ten sa bežne používa na vysielanie signálov z nervových buniek, no vo veľkých množstvách mení výkon oblasti mozgu zapojenej do plánovania a rozhodovania - laterálneho prefrontálneho kortexu. Veda znovu ukázala, že duševná únava má na nás skutočný vplyv, píše Science Alert

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: gettyimages.com

Existuje množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že súdne rozhodnutia môžu závisieť od únavy daného sudcu. Napríklad po dlhom dni na súde sudcovia s väčšou pravdepodobnosťou odmietnu podmienečné prepustenie. Štúdie ukazujú, že lekári častejšie predpisujú zbytočné antibiotiká na konci pracovného dňa. Nová štúdia, ktorú vykonal Výskumný inštitút v Paríži, skúmala, či kognitívne funkcie, ako je zameranie, pamäť, multitasking a riešenie problémov, môžu spôsobiť únavu laterálneho prefrontálneho kortexu.

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: Getty Images

Mozog je riadiacim centrom tela, reguluje obeh, dýchanie, motorické funkcie a nervový systém. Mozog koordinuje tieto činnosti na úkor obrovskej spotreby energie. Nervové bunky rozkladajú živiny, aby uvoľnili energiu. Tento proces však akumuluje molekuly vedľajších produktov známe ako metabolity, aj glutamát je typ metabolitu. Mozog čistí tento toxický odpad počas spánku. Autori parížskej štúdie chceli zistiť, či dlhotrvajúce kognitívne úlohy vyčerpávajú zásoby živín v mozgu. Testovali tiež, či tento typ dopytu s vysokým zameraním vytvára väčšiu koncentráciu toxických látok v laterálnom prefrontálnom kortexe.

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: Getty Images

Na overenie svojej hypotézy autori rozdelili 40 účastníkov do dvoch skupín. Obe skupiny sedeli v kancelárii pred počítačom šesť a pol hodiny. Jedna skupina musela robiť náročné úlohy, ktoré vyžadovali ich pracovnú pamäť a neustálu pozornosť. V  jednej úlohe sa písmená zobrazovali na obrazovke počítača každých 1,6 sekundy, pričom účastníci ich museli triediť na samohlásky a spoluhlásky alebo na veľké alebo malé písmená, či podľa farbnosti. Druhá skupina robila podobné, ale jednoduchšie úlohy. 

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: Getty Images

Vedci použili počas úloh magnetickú rezonančnú spektroskopiu na skenovanie mozgov účastníkov a meranie hladín metabolitov. Našli markery únavy, ako je zvýšená koncentrácia glutamátu, ale len v skupine s vysokým výkonom. Po kognitívnych úlohách s vysokým a nízkym dopytom mali dve skupiny rozhodovacie testy. Tie zahŕňali rozhodnutia o ich ochote vynaložiť fyzickú námahu, kognitívnom úsilí a trpezlivosti. Odmeny sa pohybovali od 0,10eura do 50 eur. Oneskorenie prijatia odmeny sa pohybovali od okamžitej hotovosti po experimente alebo bankového prevodu až po jednom roku.

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: Getty Images

Autori zistili, že skupina s vysokým dopytom, ktorá mala zvýšenú hladinu metabolitov v laterálnom prefrontálnom kortexe, uprednostňovala voľby, ktoré boli menej náročné. Zreničky týchto účastníkov boli menej rozšírené (rozšírené zreničky naznačujú vzrušenie) a rozhodovali sa za kratší čas, čo naznačuje, že túto časť experimentu vnímali ako nenáročnú. Parížska štúdia teda vyvoláva aj otázky, či je pracovný deň štruktúrovaný v dobrom formáte, najmä pre niektoré profesie.

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)

Náš mozog má mnoho rôznych oblastí, ktoré sú aktívne počas rôznych úloh, ako je rozprávanie, počúvanie a plánovanie. Takže nie všetky naše rozhodnutia možno vysvetliť zisteniami parížskej štúdie. Vzhľadom na interakcie v celom tele štúdia z roku 2006 z USA naznačila, že nové informácie možno najlepšie spracovávame v stave hladu. Hlad však sťažuje ukladanie novonaučených informácií. Sýtosť znamená, že sú k dispozícii palivá na vytvorenie neurónových obvodov na ukladanie dlhodobej pamäte.

Nečakané zistenie: Toto sa
Galéria fotiek (8)
Zdroj: Getty Images

Rozhodnutia o tretej strane, napríklad o sudcovi, ktorý vynesie rozsudok nad obžalovaným, môžu byť lepšie v stave sýtosti, zatiaľ čo úlohy, ktoré zahŕňajú jemné motorické funkcie, ako je operácia, môžu byť v tomto stave ohrozené. Je to preto, že po jedle sa náš záujem o prežitie znižuje, pretože nemusíme hľadať potravu. Sýtosť je ale čas, keď si telo potrebuje oddýchnuť, aby spracovalo jedlo, a preto komplexná jemná motorika nie je v tomto stave najlepšia voľba. Keď budete nabudúce musieť urobiť ťažké rozhodnutie na konci dlhého dňa, uvedomte si, že budete mať sklon k akciám s malým úsilím a krátkodobými odmenami.

Nečakané zistenie: Toto sa deje s vaším mozgom po dlhom a namáhavom dni v práci

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články