FLORES - V roku 2003 výskumníci v indonézskom meste Flores objavili kosti trinástich stvorení podobných hobitom. Fosílie sa dostali na titulky svetových médií a vyvolali presvedčenie, že môže existovať ďalší druh homo sapiens. Zodpovední vedci uviedli, že by boli menej šokovaní, keby našli mimozemšťana.
Hlboko v ústí horského vápenca na Flores, vzdialenom ostrove v Indonézii, tím vedcov starostlivo vykopával staroveký biotop v jaskyni Liang Bua, ukrytej vo vlhkej džungli. Ich očakávania neboli veľké; predpokladali, že nájdu len niekoľko primitívnych nástrojov. Namiesto toho to, čo ale našli v ten deň v roku 2003, narušilo dlhoročné presvedčenia o ľudskej evolúcii. Po jemnom vypáčení malej lebky zo zeme sa výskumníkom naskytol pohľad na nový druh človeka. "Menej by ma prekvapilo, keby sme narazili na mimozemšťana," povedal vtedy paleoantropológ Peter Brown z University of New England v Austrálii.
Záhada ľudských hobitov
Čiastočná ženská kostra humanoidného tvora, ktorý bol vysoký menej ako 1,2 metra, bola exhumovaná a okamžite pomenovaná "Hobit". Jeho vedecký názov znie Homo floresiensis, čo ale vedcov prekvapilo, bol fakt, že mohol koexistovať spolu s moderným človekom Homo sapiens. Britský profesor antropológie a bývalý oxfordský akademik Gregory Forth v článku zverejnenom v časopise The Scientist podrobne opísal svoje úsilie odhaliť záhadu ľudských hobitov. Uviedol, že hobiti, či už priami potomkovia alebo "bratranci" predkov Homo floresiensis, môžu byť dnes stále nažive. Môže to síce znieť rovnako fantazijne ako mýtus o Bigfootovi alebo Lochnesskej príšere, ale vedci nikdy úplne nezohľadnili možnosť prežitia ľudského hobita.
Správy od misionárov vyslaných na Flores o "malých ľuďoch podobných opiciam" siahajú až do 20. rokov minulého storočia. V exkluzívnom rozhovore Forth uviedol, ako prvýkrát počul o ich existencii v roku 1984, keď vykonával terénnu prácu na ostrove. V roku 2001 navštívil ľud Lio, staroveký kmeň, ktorý žije v izolovaných chatrčiach na ostrove tisíce metrov nad morom. Práve tu si Forth (74) vypočul ešte fascinujúcejšie príbehy o týchto tvoroch, ktoré príležitostne videli miestni ľudia vysoko v horách. Objavenie H. floresiensis v jaskyni Liang Bua o dva roky neskôr ho šokovalo, v neposlednom rade preto, že to bolo v súlade s opismi, ktoré dedinčania dávali už desaťročia.
Maličkí "hobiti", vážiaci okolo 32 kg a s veľkými nohami, chodili vzpriamene, mali humanoidné tváre a mozgy veľké približne ako jedna tretina mozgu moderných ľudí. Kostrové znaky súvisiace so žuvaním a chôdzou ich jasne spájali s rodom Homo (človek) a druhom sapiens (múdry). V priebehu času mnohí vedci dospeli k záveru, že H. floresiensis boli schopní používať nástroje a dokonca zakladať oheň. Homo sapiens sa vyvinul asi pred 200 000 rokmi a je známe, že isté obdobie koexistoval s inými homo druhmi. H. neanderthalensis, ktorý vymizol asi pred 30 000 rokmi, bol považovaný za najmladší druh homo v porovnaní s moderným človekom.
Kosti trinástich hobitov, ktoré boli objavené v Liang Bua, napovedajú, že tento druh sa pravdepodobne vyvinul pred 190 000 až 50 000 rokmi, hoci evolučný obraz nie je jasný. Zatiaľ nie je presne známe ani to, kedy vyhynuli (ak naozaj vyhynuli) a v akom časovom období koexistovali po boku moderného človeka. Experti nevedia, ako a odkiaľ sa hobiti dostali na Flores, ale jedným z dôvodov ich malého vzrastu môže byť samotná poloha. Flores bol ostrovom najmenej milión rokov. Je možné, že kvôli nedostatku zdrojov dávalo evolučný zmysel, že tento druh homo je taký malý a nízky.
Nevyzeral strašidelne
Posledné pozorovanie, ktoré Forth zaznamenal, bolo v roku 2017, keď 40-ročná žena z Flores opísala, ako videla ľudoopa prechádzať cez pole. "Zastal a pozrel sa na mňa, ale nevyzeral strašidelne". Počas pozorovania na Flores v roku 2010 profesor vypátral niekoľkých svedkov, ktorí narazili na telo mŕtveho opičieho muža. Jeden z nich, nazývaný Tegu, opísal ľudskú tvár, ktorej nahé telo bolo pokryté jemnými vlasmi. Ďalší muž menom Wea opísal bytosť s tvárou ako opica a hlavou takmer rovnakou ako ľudská.
Forth nie je jediným vyznávačom myšlienky existencie hobitov, ktorí sa medzi nami stále voľne potulujú. "V centre Flores sme počuli tie najúžasnejšie príbehy o malých chlpatých ľuďoch, ktorým hovorili ebu gogo. Ebu znamená ‚babička‘ a gogo ‚ten, čo zje čokoľvek,‘" uviedol Bert Roberts, člen tímu, ktorý ako prvý objavil kostru hobita. Iní akademici sú však veľmi skeptickí voči tvrdeniam, že dnes existuje iný druh homo. Na potvrdenie ich existencie by potrebovali biologické vzorky.
Sú teda novodobé pozorovania skutočné alebo ide o rozšírenie folklóru, ktorý udržiavajú duchovní a hlboko poverčiví miestni obyvatelia? "Ľudia Lio majú veľa duchov a nadprirodzených bytostí, ale tieto stvorenia im nie sú ničím podobné," poznamenal Forth. Podľa neho je existencia moderného hobita úplne možná. "Predložil som dôkazy a vyvodil som najrozumnejší záver. Je to stará metóda Sherlocka Holmesa. Využijete všetky možnosti a jednu po druhej vylúčite na základe dôkazov a tá zvyšná musí byť pravdivá, bez ohľadu na to, aká je nepravdepodobná. Žiadny terénny zoológ zatiaľ nehľadá živé exempláre H. Floresiensis. To však neznamená, že ich nemožno nájsť," dodal.
