LONDÝN - Nacistický veliteľ Oskar Dirlewanger viedol jednotku vrahov a násilníkov. Ich skutky boli natoľko brutálne, že vynikajú nad ostatnými zločinmi barbarského nacistického režimu. Britský vojenský historik Mark Felton zhromaždil viaceré fakty z archívov poukazujúce na zvrátenosť tohto muža, ktorý bol iba niekoľko rokov pred začiatkom vojny odsúdený za pedofíliu a krátko nato sa z neho stal dôstojník SS.
Počas druhej svetovej vojny viedol Oskar Dirlewanger jednotku, ktorá sa dopustila ohavných zločinov. Podľa historických zdrojov nezvládali brutalitu tohto veliteľa ani niektorí jeho muži. V roku 1934 bol uväznený za znásilnenie 13-ročného dievčaťa. "Je to duševne labilný, násilný fanatik a alkoholik, ktorý mal sklony k násiliu pod vplyvom drog," písalo sa v správe nacistickej polície. Počas vojny muži z SS-Dirlewanger Sturmbrigade zavraždili desaťtisíce civilistov, upaľovali ich zaživa a napichovali na bajonety batoľatá a malé deti. Medzi Dirlewangerove sadistické činy patrilo vyzliekanie a bičovanie židovských väzenkýň, ktorým potom vstrekoval strychnín, aby mohol zo zábavy sledovať, ako zomierajú. Historik Mark Felton opisuje toto konanie ako "absolútne stelesnenie zla, ktorému velil násilný sexuálny sadista a problém akceptovať ho mali aj niektorí nacisti".
Dirlewanger sa narodil v roku 1895, slúžil ako dôstojník pechoty počas Prvej svetovej vojny a udelený mu bol aj Železný kríž. Po skončení vojnového konfliktu sa zaplietol s krajne pravicovými polovojenskými skupinami bojujúcimi s ľavicovými protivníkmi. V roku 1922 ukončil štúdium na Goetheho univerzite vo Frankfurte a o rok neskôr vstúpil do nacistickej strany. Jeho odsúdenie za znásilnenie a iné trestné činy ho priviedlo do tábora Welzheim, kde boli zadržiavaní sexuálni delikventi. No vďaka zásahu kamaráta z vojny, ktorý bol vedúcim predstaviteľom SS, sa dostal na slobodu. Následne slúžil v nemeckých jednotkách bojujúcich na strane generála Franca v Španielskej občianskej vojne v rokoch 1936-39. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do jednotiek SS, kde ho vybrali, aby viedol jednotku zloženú z bývalých pytliakov. Predpokladalo sa, že títo muži majú potrebné zručnosti na lov odbojárov v Poľsku. Mužstvo sa časom rozrástlo o vrahov, násilníkov a kriminálnikov, ktorí sa prispôsobili veliteľovej osobnej skazenosti a prijali jeho meno.
Správanie brigády v oblasti poľského mesta Lublin viedlo k sťažnostiam miestnych nacistov, a preto boli Dirlewangerovci prevelení do dnešného Bieloruska. V auguste 1942 táto jednotka zavraždila 8350 Židov v gete Baranovichi, čo vyústilo do oficiálneho vyšetrovania SS. Rozsah ich aktivít prinútil jedného člena SS napísať sťažnosť, v ktorej uviedol, že ak "táto banda zločincov do týždňa nezmizne z Generálnej správy, zavrie ich on sám". Felton na YouTube opisuje, ako jednotka zámerne verbovala mužov odsúdených za veľmi závažné zločiny vrátane sociopatov, psychopatov a deviantov každého druhu, čiže mužov, ktorých by za normálnych okolností štát popravil alebo minimálne uväznil.
PSYCHOPATI
Pre svojich mužov bol Oskar hrdinom, jeden z nich ho v nemeckých médiách opísal ako "skvelého chlapa, ktorý bol vždy v popredí, nikdy nie vzadu". Dirlewangerovou špecialitou bolo nahnanie veľkého počtu civilistov do stodôl, ktoré boli potom zapálené a obete pri pokuse o útek zastrelené. Brigáda pravidelne využívala civilistov na čistenie mínových polí, v nemocniciach zas strieľala lekárov a zdravotné sestry. Niektoré odhady uvádzajú, že počet ich obetí je zhruba 120 000. V boji proti Červenej armáde bol Dirlewanger niekoľkokrát zranený. Jeho jednotku v roku 1944 vyslali do Varšavy na potlačenie povstania. Poliaci sa vtedy chopili zbraní v snahe oslobodiť sa od nacistov, ktorí reagovali mimoriadne brutálne.
DETI A BAJONETY
Dirlewanger nariadil zavraždiť 500 detí a aby ušetril náboje, prikázal svojim mužom, aby ich ubili na smrť alebo použili bajonety. Keď sa boje chýlili ku koncu a jeho mužom skrížila cestu nemocnica, vojak SS z inej jednotky opísal, čo videl. "Stál tam so svojimi mužmi a smial sa. Sestričky z nemocnice utekali cez námestie nahé s rukami hore. Krv im stekala po nohách. Keď jednu z nich vešali, Dirlewanger kopol do tehál, na ktorých stála. Už som sa na to nemohol pozerať." Na konci vojny utrpel brutálny zranenia v bojoch so Sovietmi a jeho jednotka sa začala rozpadať. Neskôr sa vzdala Američanom. On sám bol zajatý Francúzmi, keď sa skrýval v horách. Okolnosti jeho smrti sú nejasné, ale predpokladá sa, že ho poľskí vojaci ubili na smrť v tábore, kde bol zadržiavaný.
