Nedeľa, 17. október 2021. Meniny má Hedviga, zajtra Lukáš.

FOTO Vedcom sa podarilo vyriešiť záhadu v Austrálii starú 50 rokov

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images
14.10.2021 09:41

LOS ANGELES - Geológovia boli zmätení perforáciami v austrálskom kremenci, tvarovo identickom s norami vytvorenými v pieskoch kôrovcami. Pôvodný piesočnatý sediment je ale o miliardu rokov starší ako najstaršie známe zvieratá. Medzinárodný tím vedcov teraz záhadu vyriešil.


Keď sa zvieratá pohybujú, zanechávajú stopy. Tie ukazujú, ako hľadali potravu a ako navzájom interagovali. Stopové fosílie sú staré ako svet zvierat. Geológov preto zarazil objav v Západnej Austrálii o stopách hrabavých zvierat v starodávnom kremenci, horninovom type, ktorý vznikol, keď boli piesčité sedimenty vystavené vysokým tlakom a teplotám.

"Kremeň je tvrdý ako betón a je nemožné, aby do neho prenikli hrabavé zvieratá. Stopy preto museli vzniknúť, kým piesok ešte nebol usadený. Ten sa ale usadil pred 1,7 miliardami rokov, čiže dávno pred objavením sa prvých zvierat vo fosílnych záznamoch. Jeho transformácia na kremenec prebehla pred viac ako 1,2 miliardami rokov, oveľa skôr ako najstaršie zvieracie fosílie," vysvetlil Bruce Runnegar, emeritný profesor Kalifornskej univerzity na oddelení pozemských, planetárnych a vesmírnych vied a spoluautor výskumu, ktorý bol minulý týždeň publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Švédsko-austrálsko-čínsko-americký výskumný tím teraz ponúkol riešenie tejto hádanky. Zmerali vek piesku v norách pomocou neobvyklých rádioaktívnych minerálov. Nakoniec zistili, že je o viac ako miliardu rokov mladší ako priložený kremenec. Nory preto podľa spoluautora štúdie, Birgera Rasmussena z Univerzity v Západnej Austrálii, mohli vytvárať zvieratá. Ako však môžu hrabať v tvrdom kremenci? Odpoveď poskytli mikroskopické pozorovania, ktoré ukázali, že zrná sa najskôr oddelili na kontaktných povrchoch, čo viedlo k drobivej živnej pôde a potom sa znova spojili neskorším ukladaním kremeňa, čím sa hornina vrátila do stavu tvrdého kameňa. Podobným procesom boli vytvorené aj stojace kamene Stonehenge. 

Vďaka porovnaniu s okolitými sedimentárnymi vrstvami mohli vedci datovať toto časové okno do obdobia asi pred 40 miliónmi rokov, počas eocénnej epochy dejín Zeme. "Stopy s najväčšou pravdepodobnosťou urobili kôrovce, ktoré napadli juhozápadnú Austráliu počas krátkodobej námornej prestávky spojenej s otvorením južného oceánu," uviedol paleontológ zo Švédskeho prírodovedného múzea Stefan Bengtson. Tieto stopové fosílie boli pre vedcov záhadou už polstoročie. "Sme radi, že sme mohli predviesť geologické procesy, ktoré vyriešili tento rébus," dodal Bengtson.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/pk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články