PERTH - Tridsaťosemročná Austrálčanka sa podelila o svoje skúsenosti s hluchotou, ktorá ju sprevádza už od detstva. Opísala okolnosti odhalenia svojho hendikepu, na ktoré si veľmi dobre pamätá aj po viac ako dvadsiatich rokoch.
Rhianna Clarkeová si stále veľmi jasne pamätá deň, keď sa okolie dozvedelo o jej hluchote. Bola v deviatom ročníku, keď sa jej učiteľ prírodovedy spýtal, či má hotovú domácu úlohu a ona mu odvetila, že si ju neurobila, pretože na tabuli nebolo napísané žiadne zadanie. Ako dievča vyrastala v malom vidieckom meste v západnej Austrálii a nikdy nepoznala nikoho, kto bol hluchý. Po nedorozumení na hodine prírodovedy sa o ňu začala zaujímať školská zdravotná sestra a neskôr aj lekári.
Stanovenie diagnózy však nebolo v prípade Rhianny jednoduché. "Mamy sa pýtali, či pripúšťa možnosť, že by som bola zneužitá, pretože som nedokázala odpovedať na ich otázky," hovorí v rozhovore pre program Insight televízie SBS s tým, že časom sa s mamou zhodli na tom, že pravdepodobne prišla o sluch po tom, keď ako osemročná prekonala ťažké ochorenie. Dovtedy vraj komunikovala normálne. Nešlo však o náhlu záležitosť, dievčina strácala sluch postupne. Ako štrnásťročná dostala načúvací prístroj, ktorý jej zmenil život. Neskôr sa presťahovala do Perthu, kde sa zoznámila s ďalšími nepočujúcimi tínedžermi. Zatiaľ čo dokázala nadviazať kontakt so svojimi vrstovníkmi, ďalšie sociálne kontakty a komunikácia v práci Clarkeovej robili ťažkosti.
Kvalitu života jej výrazne zlepšil kochleárny implantát, vďaka ktorému sa Rhianne oveľa ľahšie nadväzujú kontakty a pred stretnutím s neznámymi ľuďmi už nie je nervózna ako kedysi. Stále nezadaná žena napriek tomu pripúšťa, že kedy nebola nepočujúca, jej život by sa určite uberal iným smerom. "Keby som dokázala vrátiť čas a mohla by som si vybrať, či budem počuť, tak by som si tú možnosť vybrala. Uľahčilo by mi to život. Som z rodiny, kde všetci počujú. Kvôli môjmu hendikepu mi ušlo veľa vecí," trpko priznáva.
Sympatická brunetka dúfa, že zdieľaním svojho príbehu dopomôže k tomu, aby boli počujúci ľudia empatickejší voči tým, ktorí sluch nemajú. "Nepočujúci nie sú hlúpi a to, že sú hluchí, ešte neznamená, že nič nevedia. Toto by si mali uvedomiť všetci počujúci," odkazuje všetkým.
