BROOKLINE/PRAHA - Hoci výsledky jeho trojročného pôsobenia v najvyššom úrade USA neboli nijako oslnivé a imidž mu mohli pokaziť mimomanželské avantúry či machinácie, zapísal sa John Fitzgerald Kennedy do histórie ako jeden z najobľúbenejších amerických prezidentov. Politik, od ktorého narodenia uplynie 29. mája 100 rokov, zosobňoval nádej, mladosť, úspech a idealizmus. K vzniku legendy JFK prispela aj prezidentova tragická smrť po atentáte.
Nová divoká teória o zavraždení Kennedyho: Slovo na smrteľnej posteli, ktoré môže zmeniť dejiny!
"Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, pýtajte sa, čo môžete vy urobiť pre vašu krajinu," takto začal v januári 1961 Kennedy svoj prezidentský mandát po tesnom víťazstve nad republikánom Richardom Nixonom. V 43 rokoch bol vôbec najmladším šéfom Bieleho domu. Keď tento usmievavý a vtipný muž striedal v úrade vtedy najstaršieho prezidenta USA, sedemdesiatročného generála Dwighta Davida Eisenhowera, videli v tom mnohí symbol novej éry a snáď aj nádej v studenej vojne Východu a Západu.
Prvá skúška ohňom v najvyššej funkcii prišla už v apríli 1961, kedy Kennedy schválil operáciu invázie na Kubu, pripravenú v posledných mesiacoch Eisenhowerovej vlády. Tento pokus o zvrhnutie tamojšieho vodcu Fidela Castra býva považovaný za jeden z najväčších debaklov CIA - režim na Kube zvrhnutý nebol, len sa vyhrotili bilaterálne vzťahy. Navyše v niektorých ďalších krajinách Latinskej Ameriky sa tým priživil obraz Castrovej Kuby ako ikony boja proti kapitalizmu.
Karibská kríza
Najhoršie okamihy v Bielom dome zažil Kennedy nesporne na jeseň 1962, kedy sa svet ocitol na pokraji jadrového konfliktu. USA začali námornú blokádu Kuby po tom, čo tam ich špionážne lietadlá objavili sovietske balistické rakety. Kennedy, čeliaci tlaku generálov a politických jastrabov túžiacich po odvete za krach akcie zo Zátoky svíň, sa ale nakoniec so sovietskym vodcom Nikitom Chruščovom dohodol a svet tak zostal uchránený pred jadrovou katastrofou.
Vďaka tejto "karibskej kríze" bolo zriadené priame telefonické spojenie (horúca linka) medzi prezidentom USA a najvyšším predstaviteľom ZSSR. Konflikt viedol aj k rokovaniam o prvej medzinárodnej zmluve o obmedzení jadrového zbrojenia - zmluva o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami, ktorá bola podpísaná v auguste 1963 v Moskve.
Projekt Apollo
JFK stál tiež za doteraz najväčším úspechom vesmírneho programu USA - programom Apollo, ktorý odštartoval slávnym prejavom v Kongrese v máji 1961: "Som presvedčený, že tento národ si môže stanoviť za cieľ vyslať človeka na povrch Mesiaca a dopraviť ho bezpečne späť na Zem skôr, než uplynie toto desaťročie ". A to sa skutočne podarilo - v júli 1969 odtlačili ako prví svoje stopy v mesačnom prachu astronauti Neil Armstrong a Edwin Aldrin.
Otrasné tajomstvo klanu Kennedyovcov: Sestru Johna Fitzgeralda sprevádza kliatba už od narodenia
Vplyvná rodina
Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v štáte Massachusetts ako druhý z deviatich detí úspešného obchodníka, ktorý bol krátko aj veľvyslancom USA v Británii. Pôvodom írsky klan Kennedyovcov prišiel do USA po hladomore v 19. storočí. Vplyvná rodina je v politike aj v spoločenskom živote dodnes neprehliadnuteľná, zároveň ju ale stíhajú osobné tragédie. Obeťou atentátu sa stal aj Kennedyho mladší brat Robert, ktorý sa uchádzal o nomináciu na prezidenta.
JFK po absolvovaní Harvardovej univerzity v roku 1940 slúžil v Tichomorí, kde bol ťažko ranený. Po vojne pracoval ako novinár, než v roku 1947 zasadol za demokratov v Snemovni reprezentantov. V roku 1953 sa Kennedy stal senátorom a oženil sa s Jacqueline Bouvierovou, s ktorou mal tri deti. Dnes žije len najstaršia dcéra Caroline (59), JFK junior sa v roku 1999 zabil v lietadle spolu s manželkou Carolyn a švagrinou Lauren, druhý Kennedyho syn zomrel krátko po pôrode.
Atentát
Prezidentovi sa stala osudnou návšteva texaského Dallasu. Prejazd jeho kolóny mestom zastavili 22. novembra 1963 pol hodiny po poludní výstrely, ktoré štyridsaťšesťročného Kennedyho zasiahli do hlavy a krku. Onedlho potom v nemocnici zraneniam podľahol. Pochovaný je na známom Arlingtonskom cintoríne vo Washingtone. Vražda je dodnes predmetom najrôznejších špekulácií a konšpiračných teórií.
Podľa oficiálneho záveru vyšetrovateľov spáchal atentát dvadsaťštyriročný Lee Harvey Oswald, ktorý bol ešte pred začatím súdneho pojednávania zavraždený (dva dni po atentáte) v budove dallaskej polície miestnym majiteľom nočného klubu Jackom Rubym. Toho za zabitie Oswalda odsúdili na trest smrti, ale ešte pred odvolacím procesom v roku 1967 zomrel na rakovinu.
