BIRMINGHAM - V auguste 2002 zmizol z domu v americkom štáte Alabama päťročný Julian Hernandez. Jeho matka našla odkaz, v ktorom jej bývalý partner napísal, že chlapca zobral so sebou. Odvtedy ho nevidela a polícia po ňom vyhlásila pátranie. Nedávno však nastal v prípade šokujúci zvrat.
Uplynulo dvanásť rokov a Julian žil svojím životom - zdravým, šťastným a normálnym, so svojím biologickým otcom v Ohiu, ktorý synovi nechal zmeniť meno, čiže žil pod falošnou identitou. Chlapcova matka však nikdy neprestala veriť, že ho ešte niekedy uvidí. Doteraz sa ale všetky indície vedúce k jeho vypátraniu ukázali ako neopodstatné.
Keď ale Julian dovŕšil osemnásť rokov, začal posielať prihlášky na univerzitu. Popritom si všimol, že číslo sociálneho zabezpečenia nezodpovedá jeho menu. Preto poprosil školského poradcu, aby mu pomohol s vyplnením prihlášok. Práve vtedy sa začala odkrývať šokujúca pravda. Poradca totiž zistil, že Julian bol na zozname nezvestných osôb, ktorý vedie Národné centrum pre nezvestné a využívané deti. Že ho ešte ako malého uniesol vlastný otec.
Keď úrady oznámili Julianovej matke, že jej syn žije a má sa dobre, bola šťastím bez seba. Dokonca vyhlásila, že svojmu bývalému manželovi odpúšťa. Hernandez bol za únos odsúdený na štyri roky nepodmienečne.
Trest by bol pravdepodobne ešte vyšší, no Julian sa za otca na súde prihovoril. "Viem, že asi chcete, aby som na neho hovoril samé zlé veci, no pravdou je, že ma vychoval dobre. Nepotrebujem prísť aj o druhého rodiča," vyhlásil.
