PETRA - Jordánske skalné mesto Petra je známe svojimi chrámami, ktoré preslávila filmová séria Indiana Jones. Najnovší archeologický prieskum preukázal, že hoci sa toto mesto nachádza v púšti, zďaleka netrpelo smädom. Malo moderný zavlažovací systém, ktorý ľuďom umožňoval nielen prežiť, ale aj zavlažovať záhrady a prevádzkovať veľký bazén. Archeológovia tvrdia, že pred 2000 rokmi mala táto metropola nabatejského kráľovstva technické vymoženosti a luxusné vybavenie, napísal izraelský denník Haarec.
Bola to najznámejšia blízkovýchodná zastávka pre karavany prichádzajúce z najrôznejších smerov. Výskum Petry, ležiacej v juhozápadnej púšti Jordánska, ukazuje, že tam bývala taktiež umelo zavodňovaná záhrada. Tamojšie chodníky zatieňovali vinice, stromy a ďatlovníky. Vedľa veľkého, 44 metrov dlhého plaveckého baéna, sa pestovali traviny.
Nabatejci vymysleli hydraulický systém, vďaka ktorému si dokázali zadržať dostatok vody nielen pre seba, ale mohli ňou zavlažovať aj záhradu, naplniť fontány či bazén. Dovtedy pritom bolo nemysliteľné, aby voda - v púšti tak vzácna, bola výhradne úžitková. "V bazéne je zjavný vývod akvaduktu, ktorý privádzal vodu z jedného z prameňov - Ajn Braku, ktorý bol v kopcoch mimo Petry. Veľkorysý bazén, rovnako ako zelená záhrada, boli oslavou úspechu Nabatejcov a ich schopnosti dostať vodu do centra mesta," tvrdí antropologička Leigh-Ann Bedalová z univerzity v Pensylvánii.
Archeológovia objavili zložitú podzemnú sieť, vďaka ktorej bol usmerňovaný tok vody v čase dažďov. Našli šachtu, ktorou sa voda zvádzala do hĺbky desiatich metrov, keramické potrebie, podzemné cisterny a zásobárne vody, z ktorých sa voda filtrovala. Obyvateľom Petry to umožňovalo pestovať plodiny, zbierať ovocie, vyrábať víno či olivový olej. To všetko uprostred púšte.
Mnohé staroveké mestá boli vybudované v blízkosti riek, ktoré poskytovali vodu a tiež určitú ochranu. Petra, ktorá sa rozkladá na severozápadnom okraji Arabskej púšte, bola známa nedostatkom vody. Ležala na križovatke dvoch významných obchodných trás - spojnice medzi Červeným morom a Damaskom a trasou medzi Perzským zálivom a Gazou. Karavany vezúce vzácny tovar museli cestou do zálivu prekonať púšť a putovali týždne, než dorazili do úzkeho kaňonu, v ktorom začína Petra. Znamenala pre nich jedlo, ubytovanie, ale najmä vodu. Obyvatelia mesta to ale samozrejme neposkytovali zadarmo. Plínius píše, že okrem toho, že sa muselo platiť za kŕmenie pre zvieratá a ubytovanie, bolo treba mať aj dary pre stráže, ochrancov vstupných brán, kňazov i pre kráľovských sluhov. Karavany si to však mohli dovoliť vďaka vysokým cenám, za ktoré v Európe predávali parfumy a korenie.
Záhradu treba považovať za zázrak, lebo v Petre ročne naprší len 10 - 15 cm vody. Bez technológie, čistenia a tlakovania by Petra nemohla existovať. Ľudia museli kanály a nádrže vytesať do kameňa. Každá kvapka vody, ktorá spadla v okolí, bola zachytená a odvedená, pramene boli usmernené do jedného radu, ktorý ich odvádzal do stoviek cisterien v podzemí. Takže bez ohľadu na ročné obdobie bolo dosť vody na pitie aj umývanie.
Botanický prieskum dokázal, že v záhrade rástli palmy a traviny. Našli sa aj spálené zrná a škrupiny orechov. "Pochádzali zrejme z hnojiva, takže to nie je dôkaz, že tie rastliny tu aj vyrástli," poznamenala Bedalová.
Obyvatelia Petry boli aj dobrými staviteľmi. Názov Petra znamená skala a Petra je to určite skalné mesto. Nabatejci pracne tesali svoje domy, hrobky a paláce do pevného kameňa. Červený pieskovec, ktorým je mesto obklopené, sa na to dobre hodil. Najznámejším dôkazom majstrovstva Nabatejcov je Pokladnica, pôsobivá stavba vytesaná do masívneho útesu. Pomenovaná bola podľa veľkej kamennej schránky, v ktorej sa údajne uchovávalo zlato a drahokamy. Bez ohľadu na predstavu režiséra Stevena Spielberga táto stavba nevedie do labyrintu ukrývajúceho Svätý grál. Naopak, v chráme je relatívne malá sála, kedysi využívaná ako kráľovská hrobka. Na útesoch Petry sú ďalšie hrobky; sú ale vytesané veľmi vysoko, takže to odrádza prípadných zvedavcov.
Petra síce prežila stáročia, ale jej vplyv začal slabnúť, keď sa jej v roku 106 zmocnili Rimania. O ich prítomnosti v 1. a 2. storočí podáva svedectvo kolonáda a divadlo. Rimania začali prevádzkovať námorné spojenie na východ, čím privodili kolaps dopravy korenia cez púšť. Petra tak pustla a nakoniec zostala opustená v púšti.
