OSLO - Globálne otepľovanie narúša životné procesy v oceánoch od planktónu po veľryby a môže zvyšovať teplotu morí, aj keď sa emisie spôsobujúce skleníkový efekt zastavia. K takému záveru dospela štúdia medzinárodného vedeckého tímu, ktorú zverejnili v nórskej metropole Oslo.
Planéta Zem ďalej trhá rekordy: Podľa NASA je už desať mesiacov po sebe TAKTO rozpálená
Zvyšovanie teploty morí podľa vedcov zároveň narúša dažďový režim na pevnine, kde vyvoláva prípady extrémnych teplôt a napomáha šíreniu infekcií. "Otepľovanie oceánu sa môže stať najväčšou skrytou hrozbou našej generácie," uvádza štúdia Medzinárodného zväzu na ochranu prírody (IUCN). Podieľalo sa na nej 80 vedcov z dvanástich krajín.
Dopady tejto situácie sú podľa autorov štúdie poznať už teraz. Svetový oceán od roku 1970 absorboval okolo 90 percent tepla, ktoré vzniká vplyvom emisií skleníkových plynov. Otepľovanie vyháňa k pólom morské živočíchy vrátane planktónu, medúz, rýb a morských korytnačiek. "Rýchlosť zmien v oceáne, ktoré sú často nezvratné, je jedenapolkrát až päťkrát rýchlejšia ako na pevnine," uvádza sa v štúdii.
Niektoré migrujúce druhy, napríklad veľryby, sa vplyvom teplotných zmien vydávajú v zlý čas do miest, kde zvyčajne hľadajú živiny. Rovnako tak morské vtáky smerujú za lovom rýb na zlé miesta. Zvyšovanie teploty navyše preniká stále do väčšej hĺbky, a to aj cez 700 metrov pod morskou hladinou.
"Následky budú viditeľné po desaťročia, ak nie po stáročia. Stane sa tak aj v prípade, že by úplne ustali emisie oxidu uhličitého," varujú vedci. Strádať budú stále viac koralové útesy, citlivé na otepľovanie. Počas nasledujúcich piatich až pätnástich rokov zmizne aj veľká časť arktického ľadovej masy.
