BERLÍN - Bol jednou z najzáhadnejších postáv medzivojnovej Európy. Podľa niektorých išlo o geniálneho jasnovidca a astrológa, podľa iných o prefíkaného podvodníka. Rakúšan Erik Jan Hanussen získal popularitu aj majetok. Rozohral ale aj veľmi riskantnú hru: hoci bol Žid, zaplietol sa s najvyššími nacistickými pohlavármi, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Pred 80 rokmi, 24. marca 1933, ho vraj naposledy videli živého pri výsluchu.
O niekoľko týždňov neskôr sa v lese pri Berlíne našlo telo v pokročilom štádiu rozkladu, bez dokladov a so znetvorenou tvárou. Podľa oficiálnej správy patrilo známemu jasnovidcovi, Hanussen bol zastrelený. Špekulovalo sa, že za jeho smrťou stála SA, paramilitárna organizácia patriaca k nacistickej strane (NSDAP). Dôvodom Hanussenovej smrti možno bolo, že vedel príliš veľa o príliš vplyvných ľuďoch. Prípad rýchlo uzavreli s tým, že páchateľ je neznámy.
Veštec so svojimi sedeniami križoval Európu a koncom 20. rokov minulého storočia zavítal aj do Československa. V Tepliciach však vzbudil podozrenie istého miestneho mladého strážmajstra. Tomu prišlo divné, že umelec býva v najdrahšom hoteli v meste, jeho spolupracovníci mali vyzvedať informácie o významných teplických hosťoch a Hanussen sám potom údajne vo svojej izbe hypnotizovať mladé ženy. Panovalo podozrenie, že jasnovidec by mohol byť aj špiónom.
V decembri 1929 stál Hanussen pred súdom v Litoměřiciach, kde ho obžalovali a súdili pre "klamanie osôb údajným jasnovidectvom". Za veľkého záujmu médií sa ale dokázal obhájiť a v máji 1930 ho oslobodili. Súd okrem iného trval na verejnej demonštrácii jasnovidcových schopností, výsledky ale boli trochu nejednoznačné. Kauzu nakoniec uzavreli s tým, že "súd nie je schopný sa vyjadriť, či obžalovaný je nadaný vešteckými schopnosťami".
Proces, v ktorom podľa tlače išlo o to, či nadprirodzené sily existujú alebo nie, označil neskôr Hanussen za najlepšiu možnú reklamu. Dva roky po súde potom jeho vtedajší tajomník u notára opísal niektoré finty a tajné signály, ktorými sa so svojím chlebodarcom pri produkciách dohováral. Odborníci na psychológiu sa zhodli, že Hanussen vďaka svojej inteligencii dokázal predstierať veštecké výkony a v prípade neúspechu aj šikovne odviesť pozornosť publika.
Na prelome 20. a 30. rokov prišiel Hanussen do Berlína. Tu nadviazal kontakty s nacistami, ktorých si získal napríklad tým, že predpovedal víťazstvo Adolfa Hitlera vo voľbách. Vodca údajne na jeho predpovede dal a jasnovidcov vplyv rástol. Hitlerovi mal Hanussen pomáhať s jeho teatrálnymi gestami aj s tým, ako pôsobiť na davy. Či mu väz nakoniec zlomila veštba o zapálení Ríšskeho snemu (1933), o ktorého prípravách sa dozvedel indiskrétnosťou nacistov, je otázkou.
Hanussen sa narodil 2. júna 1889 vo Viedni ako Herschel Steinschneider. Jeho otec bol kočovný židovský herec pôvodom z Prostějova. V začiatkoch kariéry sa vydával za novinára, príležitostne písal texty k piesňam a básne a zároveň stále s väčším úspechom vystupoval pod pseudonymom Hanussen ako iluzionista, jasnovidec a hypnotizér. Tvrdil tiež, že je dánskym aristokratom.
O jeho osude napísali rad kníh a natočili filmy. Najznámejšia je snímka Hanussen (1988) maďarského oscarového režiséra a scenáristu Istvána Szabóa. Hlavnú úlohu v ňom presvedčivo stelesnil charizmatický rakúsky herec Klaus Maria Brandauer.
