PRAHA - Európu sužujú zemetrasenia čoraz viac. Za poslednú dobu ich seizmológovia zaznamenali viacero, pričom tie posledné, ku ktorým došlo v Taliansku, mali naozaj ničivé následky. Vedci ale varujú, že to nie je jediná hrozba. Ďalšou sú "spiace" supersopky, ktoré by v prípade aktívnej činnosti mohli pochovať aj Slovensko.
Odborníci sa doteraz domnievali, že supervulkány, ktorých erupcie majú potenciál ovplyvniť globálnu klímu, sa vytvárajú približne 200 tisíc rokov, kým vybuchnú. Opak je však pravdou, nové výskumy podľa BBC ukazujú, že ich vznik trvá oveľa kratšie, niekoľko stoviek rokov.
Dokazuje to analýza vzoriek v oblasti supervulkánu v kalifornskom Long Valley. Všetko nasvedčuje tomu, že erupciu od sformovania magmatického kotla delil len spomínaný čas. Výbuch nastal pred 760 000 rokmi a polovicu Severnej Ameriky pokryl sopečným popolom. Niektoré výbuchy v minulosti mali ešte väčšiu silu. Napríklad erupcia supervulkánu pri indonézskom jazere Toba spôsobila globálnu pohromu, ktorá priviedla na pokraj vyhubenia aj ľudský rod.
Islandská sopka Eyjafjallajökull pred dvoma rokmi spôsobila pozastavenie letovej prevádzky nad značnou časťou Európy
Nebezpečenstvo sa skrýva aj v Európe, v ktorej driemu dve supersopky. Jedna neďaleko Neapola v Campi Flegrei pred 39 280 rokmi zhoršila klímu doby ľadovej. Druhý európsky supervulkán, ležiaci pod nemeckým jazerom Laacher neďaleko Bonnu, dával o sebe vedieť približne každých 12 000 rokov. Už 12 900 rokov sa však neozval, hoci od roku 2010 prichádzajú správy o jeho miernej seizmickej aktivite.
Prípadný výbuch by pokryl väčšinu Európy od Anglicka, cez Dánsko, Francúzsko, Česko so Slovenskom, až po takmer polovicu Talianska. Vedci zatiaľ vedia však len málo o tom, ako supervulkány vznikajú. Metódy včasného varovania pred erupciami či odhad ich sily tiež nie sú najpresnejšie, napísal portál Novinky.cz.
