LONDÝN/PRAHA - Možno sú na svete lepší vedci a väčší myslitelia, žiadny z nich však nie je takým fenoménom, ako britský astrofyzik Stephen Hawking. Vedec, ktorý sa preslávil svojimi poznatkami o vzniku vesmíru, o veľkom tresku a čiernych dierach, býva niekedy označovaný za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina. V dvadsaťjeden rokoch mu lekári dávali dva roky života, napriek ich prognózam však Stephen Hawking oslávi 8. januára 70. narodeniny.
Zatiaľ čo Hawkingove telo je kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze totálne ochrnuté a neschopné reči, vedcov mozog pracuje na plné obrátky. On sám raz dokonca vyhlásil, že jeho choroba "bola vlastne najväčším darom, aký som od života dostal. Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným zorným uhlom".
Hoci sa vo svojom bádaní zaoberá vecami často presahujúcimi možnosti chápania bežných smrteľníkov, sú jeho knihy bestsellermi a on sám patrí medzi popkultúrne celebrity. Objavil sa v seriáloch Simpsonovci, Futurama či Star Trek a jeho robotický hlas použila napríklad britská skupina Pink Floyd na albume The Division Bell. Hawking sa svojej popularite nijako nebráni a naopak si ju užíva. Preletel sa aj balónom, vyskúšal stav beztiaže a raz by sa chcel pozrieť do kozmu.
Slávny fyzik sa často, a to aj veľmi kontroverzne, vyslovuje aj k všeobecným témam. V roku 2010 vyhlásil, že ľudská rasa by mala v najbližších sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Hrozbou pre ľudstvo je podľa neho pritom genetické inžinierstvo.
Vlani v máji v rozhovore pre britský denník Guardian odmietol posmrtný život: "Na mozog sa pozerám ako na počítač, ktorý prestane fungovať, keď sa pokazí niektorá z jeho súčiastok. A pre rozbité počítače neexistuje nebo ani posmrtný život. Je to rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja temnoty."
Prevažnú časť svojho bádania venoval Hawking vesmírnym čiernym dieram, zaoberá sa tiež tzv. teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. V roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétnu hranicu. "Je to ako zemeguľa," vyhlásil, "tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjde".
Hawkinga preslávila predovšetkým kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie - vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Knihy sa predalo cez 10 miliónov výtlačkov a v roku 2014 by sa dokonca mala dočkať operného spracovania na scéne newyorskej Metropolitnej opery. "Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe," vyhlásil raz slávny a bohatý vedec.
Stephen William Hawking sa narodil v roku 1942 v Oxforde - presne 300 rokov potom, čo zomrel Galileo Galilei. Pri štúdiu matematiky na Oxfordskej a neskôr Cambridgeskej univerzite vraj napriek nespornému nadaniu nepôsobil ako nejaký podivínsky génius - robil kormidelníka miestnej osemveslici a rád chodil po večierkoch.
Choroba ho zasiahla v závere štúdií a lekári mu prorokovali skorú smrť. Tento typ sklerózy (známy tiež ako tzv. Lou Gehrigova choroba) sa prejavuje postupným rozkladom nervových buniek, ktoré riadia pohyb svalov, zatiaľ čo mozog zostáva nedotknutý. Na chorobu neexistuje žiadny liek.
Hawkingovi sa však aj na pojazdnom kresle podarilo doštudovať, založiť rodinu a pokračovať vo vedeckej práci. Svoj skutočný hlas stratil pri tracheotómii v roku 1985, ale s pomocou pripevneného počítača dokáže hovoriť vďaka systému, ktorý prevádza do podoby hovoreného slova pohyby jeho tváre. Počítač mu ale neslúži len k reči - s jeho pomocou sa môže pripojiť k internetu a diaľkový ovládač mu napríklad umožňuje rozsvecovať svetlá, pozerať sa na televíziu alebo otvoriť dvere doma či v kancelárii.
Hawking je druhýkrát rozvedený. Prvýkrát sa oženil v roku 1965 s Jane Wildeovou, s ktorou má tri deti. Druhýkrát si v septembri 1995 vzal svoju bývalú ošetrovateľku Elaine Masonovú. V roku 2006 podal žiadosť o rozvod.
