BRÉMY - Po kariére výpočtového technika alebo profesora si v 60 aj viac rokoch našli novú vášeň: stali sa klaunami a rozosmievajú Nemecko.
Ulrike sa len ľahko nalíčená a v jednoduchých šatách gazdinej snaží na pódiu rozložiť sušiak na bielizeň. Sušiak jej úsiliu odoláva a smiech z hľadiska je stále hlasnejší. Potom trávi čakanie na uschnutie bielizne počúvaním rozhlasu. V priebehu jednotlivých relácií si podupáva do rytmu, natriasa sa a nakoniec vášnivo tancuje. Malé divadlo sa otriasa smiechom.
Ulrike Lükeová-Rosendhalová (63) ten večer hrala v Brémach na severozápade Nemecka so svojím divadelným súborom dôchodcov, ktorý sa nazýva Klaunovská spoločnosť 50 a viacročných.
"Stala som sa klaunom, pretože rada rozosmievam a sama sa rada smejem. Smiech je ohromne oslobodzujúci," vysvetľuje táto bývalá učiteľka. "Moji priatelia to považovali za skvelé od začiatku, moja rodina oveľa menej. Ale nakoniec si zvykli, že ich matka robí klauna."
Divadelný súbor, ktorého zloženie sa mení podľa jednotlivých predstavení, vystupuje osemkrát až desaťkrát ročne. Cestuje pritom po scénach na severe a západe Nemecka. Robia všetko sami, vrátane uvítania divákov a distribúcie programov.
Bývalý počítačový expert Jens Uwe Korte (69) sa k nim pridal pred troma rokmi. Robil amatérske divadlo a navštívil úvodnú hodinu kurzu v hannoverskej škole. Páčilo sa mu to, tak sa zapísal do kurzov.
"A teraz som klaun! Starší klauni prinášajú určitú životnú skúsenosť, ktorú ti najmladší jednoducho nemajú," tvrdí Korte. Starší ľudia sú podľa neho spontánnejší a majú väčší odstup."Sme uvoľnenejší, nemáme už strach z toho, že budeme vyzerať smiešne," dopĺňa Ulrike.
"Pre mnohých z nich je to proste iný spôsob, ako žiť svoj dôchodok. Veľa z nich hovorí, že nechce sedieť v lehátku v Španielsku, pretože by ich to príliš nudilo. Chcú niečo robiť, vyjadrovať sa. Pre týchto ľudí je to skvelá voľba," je presvedčený ich profesor.
