Desivé slová v ruskej televízii: VIDEO My nechceme ukončiť vojnu! Ako na to tí idioti prišli?

Vladimir Solovjov patrí k najznámejším tváram ruskej štátnej televízie Rossija 1 a dlhodobo podporuje vojenskú politiku Kremľa. Vo svojej relácii sa pravidelne vyjadruje k vojne na Ukrajine, pričom jeho vystúpenia často sprevádzajú ostré útoky na západných politikov. Najnovšie sa pozastavil nad očakávaniami, že obnovené diplomatické rokovania by mohli viesť k ukončeniu bojov.

V úryvku z vysielania, ktorý sa objavil v zahraničných médiách a je pripisovaný projektu Russian Media Monitor, Solovjov podľa zverejneného prekladu vyhlásil: „Náš postoj je úplne jasný. Neviem, prečo sa Európania a Zelenskyj zrazu rozhodli, že chceme ukončiť vojnu. Sú to vari idioti?“ Vzápätí vysvetlil, čo podľa neho Rusko v skutočnosti sleduje. „My to formulujeme inak. Chceme zabezpečiť bezpečnosť Ruska na strategicky prijateľné časové obdobie,“ pokračoval moderátor.

Jeho slová tak neboli priamym odmietnutím akýchkoľvek rokovaní, ale spochybnením predstavy, že ich cieľom musí byť čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Solovjov zároveň zopakoval tvrdenie ruskej propagandy, podľa ktorého Moskva konflikt údajne nezačala, ale snaží sa ho ukončiť. Takáto interpretácia však prehliada zásadný fakt, že rozsiahlu inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 začalo Rusko.

Rokovania sa obnovili, zásadný prielom neprišiel

Solovjovove vyjadrenia zazneli v období intenzívnej diplomatickej aktivity. V utorok a stredu 10. a 11. novembra sa v Abú Zabí stretli delegácie Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny. Išlo o prvé priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom za amerického sprostredkovania po deviatich mesiacoch.

Americkú stranu zastupovali vyslanci prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner. Ruskú delegáciu viedol prezidentský poradca Vladimir Medinskij, zatiaľ čo na čele ukrajinskej delegácie stál Rustem Umerov. Hoci účastníci po skončení stretnutí hovorili o konštruktívnych rozhovoroch, k dohode o prímerí nedospeli. Najvýraznejším výsledkom bolo predbežné dojednanie rozsiahlej výmeny vojnových zajatcov.

Podľa agentúry Reuters zostávajú medzi Ruskom a Ukrajinou zásadné rozpory predovšetkým v územných otázkach. Moskva požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj z častí Donbasu, ktoré ruská armáda nedokázala obsadiť. Kyjev takýto ústupok odmieta, pretože by znamenal odovzdanie ďalšieho územia bez boja.

Práve v tejto situácii vyznievajú Solovjovove slová obzvlášť výrazne. Kým americkí vyjednávači hovoria o možnostiach diplomatického riešenia, moderátor ruskej štátnej televízie otvorene spochybňuje očakávania, že Moskva sa usiluje o ukončenie vojny.

Solovjov upozornil aj na Trumpa

Moderátor sa vo svojom vystúpení venoval aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Jeho úlohu v diplomatických rokovaniach pritom nezľahčoval. „Netreba podceňovať Trumpa. Myslím si, že veci sa môžu vyvíjať veľmi nezvyčajným spôsobom,“ uviedol.

Solovjov následne naznačil, že rokovania v Abú Zabí by mohli vytvoriť predpoklady pre širšie diplomatické stretnutie za účasti Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Takýto summit však nebol oficiálne potvrdený a jeho zmienku treba vnímať ako Solovjovovu úvahu, nie ako oznámenie pripravovaného stretnutia.

Putin zo svojich požiadaviek neustupuje

Samotný Solovjov nie je členom ruskej vyjednávacej delegácie a jeho televízne vystúpenia nemožno automaticky považovať za oficiálne stanovisko Kremľa. Pri posudzovaní vyhliadok na mier sú preto dôležitejšie vyjadrenia prezidenta Putina a predstaviteľov, ktorí sa priamo zúčastňujú na rokovaniach.

Podľa analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) z 12. novembra však ruské vedenie naďalej trvá na svojich rozsiahlych územných a bezpečnostných požiadavkách. Putin podľa analytikov odmieta ustúpiť od nárokov na celé Donecké, Luhanské, Záporožské a Chersonské oblasti, hoci ruská armáda všetky tieto územia nekontroluje.

Rusko ich v roku 2022 jednostranne vyhlásilo za svoje súčasti, pričom medzinárodné spoločenstvo tieto anexie vo všeobecnosti neuznáva. Kremeľ zároveň odmieta prítomnosť západných vojakov na Ukrajine v rámci prípadných povojnových bezpečnostných záruk. Ruskí predstavitelia počas rokovaní opäť otvorili aj svoje požiadavky z decembra 2021, ktoré sa týkali obmedzenia rozširovania NATO a jeho vojenskej prítomnosti vo východnej Európe.

Putin pritom verejne tvrdí, že Rusko má záujem o dlhodobé mierové usporiadanie, ktoré zabezpečí jeho bezpečnosť. Ukrajina a jej európski partneri však odmietajú, aby sa takáto dohoda dosiahla odovzdaním ďalšieho ukrajinského územia alebo obmedzením práva Kyjeva rozhodovať o vlastnej bezpečnostnej politike.

Najnovší vývoj: Američania pripravujú veľkú výmenu zajatcov

Napriek pretrvávajúcim rozporom sa diplomatické kontakty v uplynulých dňoch zintenzívnili. Vo štvrtok 12. novembra sa americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner stretli v Moskve s Putinom. Následne odcestovali do írskeho Dublinu, kde rokovali s ukrajinským prezidentom Zelenským.

V piatok 13. novembra Kushner podľa agentúry Reuters oznámil, že Spojené štáty pracujú na príprave výmeny zajatcov, ktorá by sa mohla stať najväčšou od začiatku ruskej invázie. Ak sa podarí dohodu uskutočniť v plánovanom rozsahu, domov by sa mohli vrátiť tisíce ľudí.

Presné počty ani termín výmeny však zatiaľ nie sú definitívne potvrdené. Ide preto o pripravovanú humanitárnu operáciu, nie o už uskutočnené prepustenie zajatcov.

Americkí vyjednávači zároveň oznámili, že do ďalšieho kola mierových rozhovorov by sa mali zapojiť aj európske krajiny. Ich účasť privítal Zelenskyj, ktorý opakovane zdôrazňuje, že o budúcej bezpečnosti Európy nemožno rozhodovať bez európskych predstaviteľov.

Otvorené však zostáva, kto bude Európu zastupovať a akú podobu budú mať ďalšie rokovania. Rozdielne postoje k územným otázkam, prímeriu a bezpečnostným zárukám sa zatiaľ nepodarilo prekonať.

Tvrdé slová v čase, keď sa hľadá mier

Solovjovove najnovšie výroky zapadajú do rétoriky, ktorou sa jeho relácie vyznačujú už dlhší čas. Ruský moderátor sa opakovane vyhráža západným krajinám, podporuje pokračovanie vojenských operácií a vo svojich vystúpeniach používa aj úvahy o jadrových zbraniach.

Začiatkom novembra napríklad v ruskej televízii hovoril o vytvorení rozsiahlej bezpečnostnej zóny, pri ktorej pripustil aj použitie jadrových zbraní. V rovnakom vysielaní zazneli od účastníkov diskusie aj výroky o fyzickom odstránení ukrajinského prezidenta. Ani takéto vyjadrenia však samy osebe neznamenajú, že ich Kremeľ plánuje uskutočniť. Ukazujú skôr podobu verejnej rétoriky, ktorá sa objavuje vo vysielaní ruskej štátnej televízie.

Najnovšie Solovjovovo vystúpenie tak prichádza v čase výrazného kontrastu. Na jednej strane sa obnovili diplomatické rokovania, pripravuje sa rozsiahla výmena zajatcov a diskutuje sa o zapojení Európy. Na druhej strane ruské vedenie naďalej trvá na požiadavkách, ktoré Ukrajina odmieta, a jeden z najznámejších moderátorov štátnej televízie spochybňuje samotnú predstavu, že Moskva chce vojnu ukončiť.

Či sa diplomatické úsilie podarí pretaviť do dohody o prímerí, zostáva otvorené. Zatiaľ je isté iba to, že rokovania pokračujú, no zásadné rozpory medzi oboma stranami pretrvávajú.