Šokujúce slová fínskeho prezidenta: Putina vychválil do nebies! Potom prišlo varovanie

Keď fínsky prezident Alexander Stubb koncom októbra telefonoval s Vladimirom Putinom, išlo o nezvyčajný diplomatický krok. Európski lídri sa totiž od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu priamym rozhovorom so šéfom Kremľa prevažne vyhýbali. Stubb sa však spolu s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem rozhodol, že Moskva musí počuť aj európsky pohľad na vojnu a jej možné ukončenie. Teraz sa k približne 90-minútovému telefonátu vrátil v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a jeho hodnotenie Putina vzbudilo pozornosť.

„Bol veľmi bystrý, veľmi analytický, veľmi dobre pripravený a veľmi pokojný v spôsobe, akým viedol rozhovor,“ opísal Stubb ruského prezidenta. Pridal aj ďalšie hodnotenie, ktoré môže vzhľadom na napäté vzťahy medzi Ruskom a Západom pôsobiť prekvapivo. „Putin rozhodne vie aj počúvať,“ vyhlásil.

Fínsky prezident označil telefonát za dobrý a priamy. Zároveň však zdôraznil, že schopnosť pokojne diskutovať ešte neznamená ochotu zmeniť vlastnú politiku. A práve v tom podľa neho spočíva najväčší problém. Hoci Putin pozorne počúval argumenty svojich európskych partnerov, jeho postoj k Ukrajine zostal nezmenený. Ruský prezident podľa Stubba naďalej popiera jej nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť.

Prečo sa rozhodol Putinovi zavolať?

Telefonát sa uskutočnil 27. októbra v Helsinkách a podľa fínskej prezidentskej kancelárie nadväzoval na stretnutie v nórskom Osle z 20. októbra. Stubb a Støre ho iniciovali po konzultácii s Ukrajinou, pričom jeho cieľom bolo odovzdať Putinovi dôležité posolstvá súvisiace s pripravovanými rokovaniami v Abú Zabí.

Obaja severskí lídri pritom nevystupovali ako oficiálni zástupcovia celej Európy. Hovorili v mene svojich krajín, ktoré s Ruskom priamo susedia a ktorých bezpečnosť výrazne ovplyvňuje vývoj vojny na Ukrajine. Stubb po rozhovore zdôraznil, že ukončenie konfliktu si vyžaduje aj priamu komunikáciu s Moskvou, hoci medzi jednotlivými stranami pretrvávajú zásadné rozdiely.

V rozhovore pre FAZ teraz svoju iniciatívu obhajoval ešte otvorenejšie. „Ak chceme byť súčasťou rokovaní, nemôžeme mlčať a mať vypnutý mikrofón. Musíme hovoriť priamo s Rusmi,“ vysvetlil. Podľa jeho slov je dôležité, aby Európa nezostala bokom v čase, keď sa o budúcnosti Ukrajiny a európskej bezpečnosti rokuje aj za účasti Spojených štátov.

Stubb zároveň upozornil, že európske krajiny by nemali prenášať zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť výlučne na Washington. Americká zahraničná politika totiž nemusí v každej situácii úplne zodpovedať európskym záujmom. Ak chce mať Európa vplyv na výsledok mierových rokovaní, musí podľa neho sama aktívne vstupovať do diplomatických diskusií. Fínsky prezident preto dúfa, že väčšiu iniciatívu postupne prevezmú aj Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Telefonát vyvolal kritiku medzi spojencami

Nie všetci európski politici však považovali rozhovor s Putinom za správny krok. Výhrady zazneli najmä zo strany dánskej premiérky Mette Frederiksenovej, ktorá upozornila na riziko samostatných diplomatických iniciatív. Podľa nej by európske krajiny mali zachovať jednotný postup voči Rusku a nepokúšať sa riešiť situáciu každá na vlastnú päsť. Zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, či Moskva vôbec prejavuje skutočný záujem o mier.

Stubb tieto obavy odmietol. Tvrdí, že spojenci boli o pripravovanom telefonáte vopred informovaní a po jeho skončení dostal prevažne pozitívne reakcie. Zdôraznil tiež, že rozhovor nebol pokusom o samostatné vyjednávanie za chrbtom Ukrajiny. Jeho cieľom bolo odovzdať Rusku kľúčové ukrajinské posolstvá a pomôcť obnoviť diplomatický dialóg.

Fínsky prezident pritom zostáva opatrný aj pri hodnotení možného výsledku rokovaní. Hoci sa podľa neho podarilo obnoviť komunikáciu medzi zúčastnenými stranami, neverí v rýchlu dohodu o ukončení vojny. Skepticky sa vyjadril aj k možnosti skorého spoločného stretnutia Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského.

Pre Fínsko má pritom otázka budúceho mierového usporiadania mimoriadny význam. Krajina má s Ruskom viac ako 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu a po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu sa rozhodla vstúpiť do NATO. Stubb preto upozorňuje, že bezpečnostné riziká sa nemusia skončiť ani v prípade, ak sa podarí dosiahnuť prímerie.

„Keď sa vojna skončí, ako zabezpečíme, aby Rusko niečo podobné neurobilo znova?“ položil otázku. Zároveň predpokladá, že po skončení bojov na Ukrajine by Rusko mohlo presunúť časť svojich vojenských síl k fínskym hraniciam. Práve preto podľa neho Európa potrebuje nielen mierovú dohodu, ale aj dlhodobé bezpečnostné záruky.

Stubb pripomenul aj skúsenosť z minulosti, keď európske krajiny dúfali, že hospodárska spolupráca a obchodné vzťahy postupne zmenia správanie Moskvy. Táto predstava sa podľa neho nenaplnila. Napriek tomu nepovažuje za správne vzdať sa diplomatického úsilia. Vojna už trvá viac ako štyri a pol roka a samotné odmietanie komunikácie podľa neho neprinesie riešenie.

Jeho najnovšie vyjadrenia tak majú dve odlišné roviny. Na jednej strane uznáva, že Vladimir Putin je schopný a dobre pripravený partner na rozhovor. Na druhej však upozorňuje, že za pokojnými slovami a ochotou počúvať zatiaľ nevidí zásadnú zmenu ruských požiadaviek. A práve tie zostávajú jednou z najväčších prekážok na ceste k ukončeniu vojny na Ukrajine.