Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
BUDAPEŠŤ - Jedno z najobľúbenejších dovolenkových miest v strednej Európe môže v nasledujúcich desaťročiach zmeniť svoju podobu na nepoznanie. Maďarský Balaton, ktorý každoročne láka množstvo turistov vrátane Slovákov, čelí čoraz vážnejšiemu nedostatku vody. Vedci upozorňujú, že ak bude nepriaznivý vývoj pokračovať, do konca storočia sa jeho súvislá vodná plocha môže výrazne zmenšiť. V krajnom prípade by dokonca mohli zostať len tri oddelené vodné plochy.
Na možné dôsledky klimatických zmien upozornil vodohospodársky inžinier Bence Fülöp počas októbrovej konferencie o budúcnosti Balatonu, o ktorej informoval maďarský portál VEOL. Predstavil výsledky vedeckej štúdie z roku 2025, ktorá pomocou klimatických a hydrologických modelov skúmala, ako sa môže hladina najväčšieho jazera strednej Európy vyvíjať počas 21. storočia.
Balaton, ako ho poznáme, môže zmiznúť
Vedci sa vo svojich výpočtoch zamerali na viacero možných scenárov. Zohľadňovali predovšetkým množstvo emisií skleníkových plynov, budúci vývoj klímy a tiež to, či by sa voda do jazera umelo dopĺňala. Výsledky priniesli znepokojujúce zistenia. Ak by sa naplnil nepriaznivý klimatický scenár a zároveň by sa nepristúpilo k dopĺňaniu vody, Balaton by mohol v druhej polovici storočia prísť o významnú časť svojej vodnej plochy.
Pri mimoriadne výraznom poklese hladiny by sa voda sústredila najmä do hlbších oblastí jazera. Tie by sa napokon mohli oddeliť a vytvoriť tri samostatné vodné plochy. Takýto vývoj by zásadne zmenil geografickú podobu Balatonu, ktorý dnes tvorí jedno súvislé jazero. Nejde však o istú predpoveď jeho budúcnosti. Rozdelenie na tri časti predstavuje možný dôsledok extrémneho poklesu hladiny za konkrétnych klimatických a vodohospodárskych podmienok.
Hladina sa nebezpečne priblížila k historickému minimu
Varovania vedcov prichádzajú v čase, keď Balaton už zápasí s mimoriadne nízkou hladinou vody. Od polovice júna do 27. augusta 2026 zaznamenala jedna z vodomerných staníc pokles až o 34 centimetrov. Kým v júni ukazovala hodnotu 77 centimetrov, koncom augusta to bolo už len 43 centimetrov.
Situácia sa ďalej zhoršovala. Začiatkom októbra hladina klesla na 29 centimetrov, čím sa výrazne priblížila k historickému minimu z októbra 2003, keď vodomer zaznamenal iba 23 centimetrov. Ani začiatok novembra nepriniesol výraznejšie zlepšenie. Hladina dosahovala približne 32 centimetrov. Tieto čísla predstavujú údaje z vodomernej stupnice, nie skutočnú priemernú hĺbku jazera. Nízke hodnoty však poukazujú na nepriaznivý vývoj jeho vodného stavu.
Vážnosť situácie potvrdzujú aj najnovšie údaje maďarskej vodohospodárskej správy. Podľa merania zo 6. novembra 2026 dosahovala priemerná vodomerná hladina Balatonu iba 32 centimetrov. V porovnaní s evidovaným minimom 23 centimetrov z októbra 2003 ide o rozdiel len deviatich centimetrov. Jazero sa tak aj začiatkom novembra drží na mimoriadne nízkych hodnotách.
Problém, ktorý sa rokmi prehlbuje
Prečo Balaton stráca vodu a prečo sa jeho hladina nedokáže dostatočne obnovovať? Podrobnejšie vysvetlenie priniesla analýza zverejnená 3. novembra 2026 na maďarskom odbornom portáli Másfélfok. Klimatológ Péter Szabó v nej upozorňuje na postupné narúšanie prirodzenej rovnováhy medzi množstvom vody, ktoré do oblasti prichádza, a množstvom, ktoré sa z nej stráca. V minulosti fungoval pomerne jednoduchý mechanizmus. Počas teplých letných mesiacov hladina jazera klesala, no v chladnejšej časti roka sa zásoby vody zvyčajne obnovili.
Tento prirodzený cyklus však podľa odborníkov prestáva postačovať. S rastúcimi teplotami sa totiž zvyšuje výpar z vodnej hladiny, pôdy aj vegetácie. Počas leta tak krajina prichádza o čoraz väčšie množstvo vody, ktoré sa v zimnom období už nemusí podariť nahradiť. Výsledkom je postupné prehlbovanie vodného deficitu.
Znepokojujúce čísla
Analýza priniesla aj konkrétne údaje o klimatickej vodnej bilancii povodia Balatonu. Z celkovo 26 rokov od začiatku roku 2000 bola bilancia záporná až v 16 prípadoch. Znamená to, že v týchto rokoch klimatické podmienky neprispievali k dostatočnému obnovovaniu zásob vody. Obzvlášť nebezpečné sú situácie, keď sa niekoľko suchých rokov vyskytne bezprostredne po sebe. V takom prípade sa nedostatok vody môže postupne prehlbovať a hladina jazera výrazne klesať.
Balaton je pritom na podobné výkyvy mimoriadne citlivý. Hoci sa rozprestiera na veľkej ploche, ide o pomerne plytké jazero. Práve kombinácia rozsiahlej vodnej hladiny a malej hĺbky spôsobuje, že zmeny vo vodnej bilancii sa môžu výrazne prejaviť na jeho stave.
Zachráni ho voda z okolitých riek?
Vedci sa zaoberali aj možnosťami, ako nepriaznivý vývoj spomaliť alebo zmierniť. Jedným z navrhovaných riešení je umelé dopĺňanie vody z iných povodí. Do úvahy by podľa autorov štúdie mohli pripadať rieky Rába, Dunaj, Mura či Dráva. Takéto opatrenie by však nebolo jednoduché.
Presmerovanie veľkého množstva vody by si vyžadovalo vybudovanie rozsiahlej technickej infraštruktúry. Okrem vysokých nárokov na realizáciu by navyše mohlo priniesť aj nežiaduce ekologické dôsledky pre okolité rieky a ekosystémy. Odborníci preto upozorňujú, že riešenie problémov Balatonu nemožno zredukovať len na samotné dopĺňanie vody.
Budúcnosť jazera bude závisieť od ďalšieho vývoja klímy, množstva zrážok, rastúcich teplôt aj rozhodnutí o hospodárení s vodou. Hoci scenár rozdelenia Balatonu na tri samostatné časti zatiaľ predstavuje iba jednu z možných budúcností, súčasné údaje ukazujú, že problémy s jeho vodnou bilanciou už nie sú len vzdialenou hrozbou. Najväčšie jazero strednej Európy čelí zmenám, ktoré môžu v nasledujúcich desaťročiach zásadne ovplyvniť jeho podobu.
