Hrôza v Rakúsku: Desivé tarantuly zaplavujú krajinu, vnikajú aj do bytov! Vedci povedali pravdu

V Rakúsku vzbudzuje pozornosť zvýšený počet pozorovaní dvoch druhov veľkých pavúkov, ktoré patria medzi prirodzených obyvateľov tamojšej prírody. Od začiatku septembra prijala občianska vedecká platforma naturbeobachtung.at viac ako 200 hlásení o ich výskyte, pričom odborníci zatiaľ potvrdili 175 z nich. Ide o tarantulu juhoruskú (Lycosa singoriensis) a tarantulu čiernobruchú (Hogna radiata). Hoci ich názvy a vzhľad môžu pripomínať exotické pavúky zo vzdialených krajín, oba druhy sa v Rakúsku vyskytujú prirodzene. Podľa najnovších údajov rakúskeho Zväzu ochrany prírody sa najviac pozorovaní sústreďuje do východnej a južnej časti krajiny, pričom niektoré nálezy naznačujú aj postupné rozširovanie oblastí ich výskytu.

Najviac hlásení prišlo zo Štajerska, Dolného Rakúska a Burgenlandu

Najvyšší počet pozorovaní zaznamenali v Štajersku, odkiaľ od začiatku septembra prišlo 66 hlásení. Nasleduje Dolné Rakúsko so 49 a Burgenland so 43 pozorovaniami. Práve tieto tri spolkové krajiny predstavujú oblasti, v ktorých sa veľké pavúky objavovali najčastejšie. Údaje však neznamenajú, že odborníci napočítali presne toľko jednotlivých zvierat. Ide o hlásenia verejnosti, ktoré ľudia odosielajú prostredníctvom internetovej platformy alebo mobilnej aplikácie. Jeden pavúk môže byť teoreticky pozorovaný opakovane a nie každý výskyt sa musí dostať do evidencie.

Zaujímavé sú aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. V Štajersku a Korutánsku boli v tomto roku na platforme hlásené iba tarantuly čiernobruché, zatiaľ čo vo Viedni a Dolnom Rakúsku išlo výlučne o tarantuly juhoruské. V Burgenlande sa objavujú oba druhy. Táto spolková krajina je preto pre odborníkov mimoriadne zaujímavá, keďže práve tam sa ich oblasti výskytu môžu čoraz výraznejšie prekrývať. Hoci zvýšený počet pozorovaní vyvoláva pozornosť, neznamená automaticky, že sa populácia pavúkov v rovnakom pomere zväčšila. Časť nárastu môže súvisieť s ich sezónnou aktivitou a s tým, že si ich ľudia na jeseň častejšie všimnú.

Prekvapujúci nález neďaleko Viedne

Jedným z najzaujímavejších tohtoročných pozorovaní je nález tarantuly juhoruskej v meste Tulln v Dolnom Rakúsku. Nachádza sa západne od Viedne a podľa odborníkov ide o mimoriadne severozápadný výskyt tohto druhu. Expertka rakúskeho Zväzu ochrany prírody Carolina Trcka-Rojasová upozornila, že z celej oblasti Tullnerfeldu a okolia Korneuburgu dovtedy na ich platformu neprišlo ani jedno hlásenie o tomto pavúkovi. Práve preto je nový nález zaujímavý a môže pomôcť lepšie pochopiť hranice jeho rozšírenia.

Pozornosť upútala aj tarantula čiernobruchá, ktorú koncom augusta zaznamenali v lokalite Stossau v dolnej časti korutánskeho údolia Gailtal. Podľa odborníkov ide o najzápadnejšie doteraz zdokumentované hlásenie tohto druhu na ich platforme. Jeho najsevernejšie pozorovanie pochádza z obce Lackendorf v Burgenlande. Tieto nálezy naznačujú, že pavúky sa objavujú aj na miestach, ktoré ležia na okrajoch ich známeho výskytu. Jednotlivé pozorovania však samy osebe ešte nedokazujú, že sa v každej novej lokalite vytvorila stabilná populácia.

Prečo sa tarantuly objavujú práve na jeseň?

Za častejšími stretnutiami s veľkými pavúkmi stojí predovšetkým ich prirodzený životný cyklus. S príchodom jesene sa samce vydávajú na cesty, aby našli partnerky, zatiaľ čo samice vyhľadávajú vhodné miesta na prezimovanie. Práve počas týchto presunov sa pavúky dostávajú do blízkosti ľudských obydlí, kde ich ľudia spozorujú oveľa ľahšie než v ich prirodzených úkrytoch. Za priaznivého počasia sa môžu pohybovať po záhradách, terasách a dvoroch, no niekedy zablúdia aj do garáží, pivníc, domov či bytov.

Vo voľnej prírode si na prezimovanie vyhľadávajú predovšetkým miesta chránené pred mrazom, napríklad podzemné nory, skalné štrbiny a prirodzené dutiny. Keď sa však pri svojich presunoch dostanú do zastavaného prostredia, môžu využiť aj úkryty v blízkosti budov. Ich prítomnosť v domácnosti preto nemusí znamenať, že sa tam usadili alebo rozmnožili. Často ide iba o jednotlivé zvieratá, ktoré sa pri hľadaní vhodného prostredia dostali na miesto, kde ich obyvatelia vôbec nečakali.

Jeden z najväčších pavúkov strednej Európy

Tarantula juhoruská patrí medzi najväčšie pavúky strednej Európy. Jej telo môže dosahovať dĺžku až štyri centimetre, pričom po započítaní nôh pôsobí ešte mohutnejšie. Obľubuje teplé piesočnaté oblasti s riedkou vegetáciou a často sa vyskytuje aj v blízkosti vodných plôch. Ide o typického obyvateľa stepných biotopov, ktorý je dobre prispôsobený životu v suchších a otvorených lokalitách. V Rakúsku ho prvýkrát vedecky zaznamenali už začiatkom 20. rokov minulého storočia v oblasti Neziderského jazera a vo Viedni, hoci odborníci predpokladajú, že sa na tomto území mohol vyskytovať už oveľa skôr.

Tarantula čiernobruchá je o niečo menšia, jej telo dorastá približne do dva a pol centimetra. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a vyhľadáva najmä suché, slnečné lokality s piesočnatým alebo kamenistým podložím. V Rakúsku bol jej prvý publikovaný nález zaznamenaný v 70. rokoch minulého storočia v Štajersku. Neskôr sa jej výskyt zdokumentoval aj v Korutánsku a Burgenlande. Oba druhy teda nie sú novými prisťahovalcami, ktoré by sa v krajine objavili iba v posledných mesiacoch. Ich prítomnosť má dlhšiu históriu, hoci nové pozorovania pomáhajú spresňovať mapy rozšírenia.

Vyzerajú hrozivo, ale odborníci upokojujú

Hoci veľké telo, chlpaté nohy a rýchly pohyb môžu u mnohých ľudí vyvolávať strach, oba druhy sú podľa rakúskych odborníkov pre človeka neškodné. Nepredstavujú nebezpečenstvo porovnateľné s niektorými exotickými druhmi pavúkov a človeka aktívne nenapádajú. Ich prirodzenou reakciou na vyrušenie je spravidla útek alebo snaha ukryť sa. Rovnako ako pri iných pavúkoch však nie je vhodné chytať ich holými rukami či úmyselne dráždiť, pretože pri obrane môžu uhryznúť.

Odborníci zároveň upozorňujú, že nejde o inváziu nebezpečných živočíchov. Rakúska verejnoprávna televízia ORF už v septembri citovala expertku Carolinu Trcka-Rojasovú, podľa ktorej sa tieto pavúky v krajine šíria prirodzeným spôsobom a ich počty nie sú také vysoké, aby menili miestne ekosystémy. Súčasné zvýšenie počtu hlásení preto treba vnímať najmä v súvislosti s jesenným pohybom zvierat a lepším zaznamenávaním ich výskytu, nie ako dôkaz nekontrolovaného premnoženia.

Čo robiť, keď sa tarantula objaví doma?

Ak človek objaví veľkého pavúka vo svojej domácnosti, odborníci odporúčajú zachovať pokoj a zviera nezabíjať. Najjednoduchším spôsobom, ako ho bezpečne dostať von, je opatrne ho prikryť pohárom alebo inou vhodnou nádobou, podsunúť pod ňu pevný papier a následne pavúka vypustiť do voľnej prírody. Takýto postup minimalizuje riziko priameho kontaktu a zároveň chráni samotné zviera pred poranením. Pri stretnutí vo voľnej prírode je najlepšie pavúka nerušiť a nechať ho pokračovať v jeho prirodzenom pohybe.

Prírodovedci zároveň neodporúčajú prenášať tieto pavúky na veľké vzdialenosti ani si ich nechávať doma ako exotické zvieratá. Ich správanie je úzko späté s prirodzeným prostredím a pri neprimeranom premiestnení môžu stratiť orientáciu. Pokiaľ sa pavúk dostane do domu, vhodné je vypustiť ho von na bezpečnom mieste bez toho, aby sa s ním zbytočne manipulovalo.

Vedci potrebujú pomoc verejnosti

Pozorovania tarantúl majú pre rakúskych prírodovedcov veľký význam. Internetová platforma naturbeobachtung.at a jej mobilná aplikácia fungujú od roku 2006 a umožňujú verejnosti zapájať sa do sledovania rastlín a živočíchov. Ľudia môžu zaznamenať miesto nálezu, pridať fotografiu a odoslať informáciu odborníkom, ktorí následne určia druh a podľa dostupných údajov pozorovanie potvrdia. Takto získané informácie pomáhajú mapovať rozšírenie jednotlivých druhov a sledovať prípadné zmeny ich životného prostredia.

Práve vďaka spolupráci s verejnosťou sa podarilo od začiatku septembra zhromaždiť viac ako 200 hlásení o dvoch druhoch tarantúl, z ktorých odborníci potvrdili 175. Zväz ochrany prírody preto vyzýva obyvateľov, aby aj naďalej fotografovali zaujímavé nálezy a zaznamenávali ich prostredníctvom platformy. Každé nové pozorovanie môže pomôcť spresniť poznatky o tom, kde sa tieto pavúky vyskytujú a ako sa ich rozšírenie postupne mení.

Hoci teda pohľad na veľkú tarantulu v záhrade, garáži alebo obývačke môže byť nepríjemným prekvapením, podľa odborníkov nie je dôvod na paniku. Zvýšený počet hlásení poukazuje predovšetkým na prirodzenú aktivitu pavúkov počas jesene a zároveň prináša vedcom cenné informácie o ich výskyte. Pre obyvateľov susedného Rakúska tak ide o nezvyčajné, no z prírodovedného hľadiska zaujímavé stretnutia s tvormi, ktoré sú súčasťou tamojšej prírody už celé desaťročia.