Desivá požiadavka Netanjahua: Trumpa núti, aby použil jadrové zbrane! Proti Iránu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu údajne každý deň telefonuje americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a nalieha na neho, aby schválil jadrový útok proti Iránu. S týmto mimoriadne závažným tvrdením prišiel bývalý moderátor televízie Fox News Tucker Carlson, ktorý v nedeľu 1. novembra zverejnil rozsiahly príspevok na sociálnej sieti X. Podľa neho by rozhodnutie mohlo padnúť už v najbližších dňoch. Carlson však nepredložil verejne overiteľné dôkazy a jeho obvinenie následne odmietol izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. Nezávisle potvrdené nie sú ani údajné plány na použitie jadrovej zbrane. Informovali o tom britský denník The Independent, agentúra Anadolu a portál Iran International.

„Bibi mu telefonuje každý deň“

Carlson vo svojom príspevku tvrdí, že Trumpova administratíva sa môže nachádzať iba niekoľko dní od rozhodnutia, ktoré by zásadne zmenilo charakter konfliktu na Blízkom východe. Podľa jeho slov sa izraelský premiér snaží presvedčiť Washington, aby proti iránskemu jadrovému programu použil jadrovú zbraň.

„Pod tlakom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua môže Trumpovu administratívu deliť už len niekoľko dní od jadrového útoku na Irán,“ napísal Carlson. Následne citoval nemenovaného informovaného pozorovateľa, podľa ktorého Netanjahu na prezidenta vyvíja mimoriadne intenzívny tlak. „Bibi kvôli tomu Trumpovi telefonuje každý deň,“ uviedol. Bibi je všeobecne používaná prezývka izraelského premiéra.

Komentátor tvrdí, že izraelský premiér sa nachádza v zložitej politickej situácii po parlamentných voľbách v Izraeli z 27. októbra. Podľa Carlsona potrebuje udržať blízke vzťahy s Trumpom a pokračovanie vojny proti Iránu považuje za dôležité pre svoje politické postavenie. Ide však o Carlsonovu interpretáciu Netanjahuových motívov, nie o preukázanú skutočnosť.

Carlson zároveň naznačil, že Trump by mohol rozhodnúť o prípadnom útoku do 7. novembra, teda krátko po amerických kongresových voľbách. Ani tento termín však nepodložil dôkazmi o konkrétnom rozhodovacom procese v Bielom dome.

Údajný cieľ leží hlboko pod horou

Podľa Carlsona by sa cieľom možného útoku mohol stať podzemný komplex známy ako Pickaxe Mountain v strednom Iráne. Izraelské spravodajské služby podľa jeho tvrdenia predpokladajú, že Teherán tam obnovil obohacovanie uránu.

Zariadenie má byť ukryté pod mohutnou vrstvou horniny. Carlson tvrdí, že jeho tunely chráni približne 300 stôp, teda asi 91 metrov, pevnej žuly. Podľa jeho hodnotenia by sa k nim nedokázali dostať ani najsilnejšie americké konvenčné bomby.

„Žiadna konvenčná zbraň v americkom arzenáli nedokáže preniknúť cez 300 stôp pevnej žuly a zničiť tunely, v ktorých údajne prebieha obohacovanie uránu,“ napísal. Následne vyhlásil, že jedinou vojenskou možnosťou je jadrový útok.

Takýto záver však nemožno považovať za potvrdené hodnotenie americkej armády. Carlson nepredložil technickú analýzu, ktorá by dokazovala, že konvenčné zbrane sú proti zariadeniu neúčinné, ani dôkazy o tom, že Spojené štáty pripravujú jadrový úder.

Podozrenia týkajúce sa komplexu Pickaxe Mountain sa pritom objavili aj v predchádzajúcich spravodajských informáciách. Portál Axios už 13. októbra uviedol, že Izrael má obavy z možného obnovenia iránskeho jadrového programu práve v tomto zariadení. Samotné podozrenie však ešte nepotvrdzuje, že tam v súčasnosti skutočne prebieha obohacovanie uránu.

Izrael tvrdenia o jadrovom útoku ostro odmietol

Na Carlsonove obvinenia reagoval v pondelok 2. novembra izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon. V rozhovore pre televíziu Al Arabiya English odmietol, že by Netanjahu tlačil na Trumpa, aby obnovil vojenské operácie proti Iránu.

„Premiér Netanjahu nevyvíja tlak na prezidenta Trumpa. Prezident Trump presne vie, čo chce dosiahnuť a ako to chce dosiahnuť,“ vyhlásil Danon.

Podľa veľvyslanca bude Izrael so Spojenými štátmi spolupracovať a podporí rozhodnutie amerického prezidenta. Zdôraznil však, že izraelská vláda sa nesnaží Washington k ničomu nútiť. „Izrael bude spolupracovať so Spojenými štátmi. Podporíme ich rozhodnutie, ale nie sme to my, kto na niekoho tlačí,“ povedal.

Ešte ostrejšie reagoval na Carlsonovo tvrdenie o možnosti jadrového útoku. Označil ho za absurdné a vyhlásil, že takáto operácia vôbec nie je predmetom rozhovorov. „Nikto o tom ani nediskutuje, ani v USA, ani v Izraeli,“ zdôraznil Danon. Jeho vyjadrenie predstavuje dôležitú oficiálnu reakciu izraelskej strany. Zároveň však nevylučuje, že obe krajiny rokujú o iných vojenských možnostiach voči Iránu.

Netanjahu žiadal ďalšie údery, uviedol Axios

Informácie o rozdielnych predstavách Washingtonu a Jeruzalema o ďalšom postupe proti Iránu priniesol aj americký spravodajský portál Axios. Ten sa odvoláva na americké a izraelské zdroje oboznámené s rozhovormi medzi oboma lídrami.

Podľa správy z 1. novembra Netanjahu počas telefonátu s Trumpom presadzoval obnovenie vojenských útokov proti Iránu bezprostredne po amerických kongresových voľbách. Trump však údajne uprednostňoval pokračovanie diplomatických rokovaní.

Izraelský zdroj označil rozhovor oboch politikov za tvrdý, zatiaľ čo americký predstaviteľ ho opísal ako priamy. Trump následne potvrdil, že s Netanjahuom o Iráne telefonoval. Ich rozhovor označil za veľmi dobrý, ďalšie podrobnosti však nezverejnil.

Axios už v polovici októbra informoval, že americké a izraelské vedenie diskutovalo o možnosti novej rozsiahlej vojenskej operácie proti Iránu. Izraelská strana mala upozorňovať na spravodajské poznatky o obnove iránskeho jadrového programu.

Biely dom však vtedy odmietol tvrdenie, že Trump s Netanjahuom rokovali o obnovení vojny. Prezident zároveň verejne uviedol, že pred americkými voľbami neplánuje nové útoky.

Tieto informácie potvrdzujú, že otázka ďalších vojenských operácií proti Iránu je predmetom vážnych diskusií. Nepotvrdzujú však Carlsonovo tvrdenie, že Netanjahu požaduje použitie jadrovej zbrane.

Spojené štáty varovali spojencov pred novými útokmi

Obavy z ďalšej eskalácie podporujú aj informácie agentúry Associated Press. Tá koncom októbra uviedla, že americkí predstavitelia súkromne upozornili viacerých blízkovýchodných spojencov na možnosť obnovenia vojenských útokov proti Iránu po kongresových voľbách 3. novembra.

Podľa dvoch diplomatov oboznámených s varovaniami Washington spojencov vyzval, aby sa pripravili aj na prípadnú iránsku odvetu. Tá by mohla zasiahnuť energetické zariadenia a ďalšiu dôležitú infraštruktúru v regióne.

Americký prezident však podľa zdrojov AP zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie. Prípadné útoky by mohli trvať niekoľko dní, pričom americkí predstavitelia počítajú s rizikom rozsiahlejšej reakcie Teheránu a jeho spojencov.

Spojené štáty v uplynulom období zároveň posilnili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Perzského zálivu. Podľa AP vyslali do regiónu približne 9-tisíc ďalších vojakov a námorné sily. Tieto opatrenia ukazujú, že Washington sa pripravuje aj na možnosť obnovenia bojov. Agentúra AP však neinformovala o prípravách jadrového útoku.

Trump zatiaľ dáva prednosť rokovaniam

Donald Trump sa v posledných dňoch opakovane vyjadroval k možnosti ďalších útokov na Irán. Zároveň však naznačoval, že chce dať diplomatickému riešeniu ďalšiu príležitosť.

Podľa portálu Iran International prezident v sobotu 31. októbra uviedol, že rokovania s Teheránom pokračujú uspokojivo a že sa neponáhľa s obnovením vojenských operácií. Súčasne však upozornil, že Spojené štáty stále zvažujú zásah proti jednému alebo dvom zostávajúcim cieľom vrátane podzemného komplexu Pickaxe Mountain.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v ten istý deň na tlačovej konferencii v Atlante potvrdil, že Trump o prípadných ďalších úderoch zatiaľ nerozhodol.

„Ešte sa nerozhodol,“ povedal Rubio. Zdôraznil, že Washington by uprednostnil mierové riešenie a diplomatické kontakty pokračujú aj prostredníctvom sprostredkovateľov.

Americký prezident sa navyše v polovici októbra v rozhovore pre televíziu Newsmax vyslovil proti použitiu jadrových zbraní vo vojne s Iránom. Pripomenul, že Spojené štáty disponujú mimoriadne silným konvenčným arzenálom. Tieto verejné vyjadrenia sú v rozpore s predstavou, že by Washington už prijal rozhodnutie použiť jadrovú zbraň.

Carlson varuje pred katastrofou pre celý región

Bývalý moderátor Fox News vo svojom príspevku načrtol aj možné následky jadrového výbuchu v Iráne. Tvrdí, že útok na podzemné zariadenie by mohol spôsobiť rozsiahle rádioaktívne zamorenie a ohroziť zásobovanie pitnou vodou v oblasti Perzského zálivu.

Podľa jeho odhadu by následky mohli zasiahnuť až 100 miliónov ľudí. Carlson však neuviedol nezávislú vedeckú štúdiu, ktorá by takéto číslo potvrdzovala.

Skutočný rozsah rádioaktívneho zamorenia by závisel od sily a typu použitej zbrane, hĺbky výbuchu, geologických podmienok, počasia a ďalších okolností. Bez konkrétnych údajov nemožno spoľahlivo určiť počet ohrozených obyvateľov.

Carlson zároveň upozornil, že použitie jadrovej zbrane Spojenými štátmi by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens. Podľa jeho názoru by takýto krok mohol povzbudiť ďalšie jadrové mocnosti, aby podobné zbrane použili vo vlastných konfliktoch.

Ako príklad uviedol Rusko a vojnu na Ukrajine, ale aj napätie medzi Indiou a Pakistanom či Severnou Kóreou a jej susedmi. „Po prvom jadrovom útoku bude tretia svetová vojna nevyhnutná,“ napísal Carlson. Ide o jeho varovanie pred možným vývojom udalostí, nie o potvrdenú prognózu bezpečnostných expertov.

Hovorí aj o tajnej zmene americkej jadrovej doktríny

Carlson vo svojom príspevku tvrdí, že Trumpova administratíva od februára potichu mení americkú jadrovú doktrínu. Podľa neho by tieto úpravy mohli uľahčiť prvé použitie taktických jadrových zbraní.

Ani v tomto prípade však komentátor nezverejnil dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie potvrdzovali.

Nie je preto preukázané, že Spojené štáty skutočne prijali takúto zmenu svojej jadrovej politiky. Carlsonove vyjadrenia nemožno zamieňať s oficiálnymi rozhodnutiami amerického ministerstva obrany alebo Bieleho domu.

Použitie jadrovej zbrane by pritom znamenalo zásadný historický zlom. Od amerických útokov na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945 nebola jadrová zbraň použitá vo vojne.

Carlson tvrdí, že prípadný útok na Irán by mohol prelomiť túto viac než osemdesiatročnú hranicu a dramaticky zvýšiť riziko ďalšej jadrovej eskalácie.

Teherán pokračuje v diplomatických kontaktoch

Napriek hrozbe obnovenia vojenských operácií pokračujú aj diplomatické rokovania. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok 2. novembra uviedol, že kontakty prostredníctvom sprostredkovateľov zostávajú intenzívne.

Podľa portálu Iran International sa na rokovaniach podieľajú najmä Katar a Pakistan. Iránska delegácia sa po víkendových rozhovoroch v Dauhe vrátila do Teheránu bez zásadného prielomu „Všetko závisí od politickej racionality Washingtonu,“ vyhlásil Arákčí podľa iránskej štátnej agentúry IRNA.

Irán zároveň signalizoval, že je pripravený diskutovať o podmienkach obnovenia námornej dopravy cez Hormuzský prieliv. Teherán však požaduje ústupky v otázkach sankcií, blokády prístavov a zmrazených finančných prostriedkov.

Pred ďalšou eskaláciou varovali aj Spojené arabské emiráty. Diplomatický poradca tamojšieho prezidenta Anwar Gargash uviedol, že nová vojenská konfrontácia by nebola v záujme regiónu, hoci krajina sa pripravuje aj na nepriaznivý vývoj.

Čo je teda skutočne potvrdené?

Tucker Carlson svojimi vyjadreniami vyvolal rozsiahlu diskusiu o možnosti použitia jadrovej zbrane proti Iránu. Jeho tvrdenie, že Netanjahu každý deň telefonuje Trumpovi a požaduje jadrový útok, však zostáva neoverené.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon takýto scenár výslovne odmietol. Americkí predstavitelia zároveň verejne hovoria o pokračujúcich diplomatických kontaktoch a potvrdzujú, že prezident zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie o ďalších vojenských úderoch.

Na druhej strane, informácie portálu Axios a agentúry AP ukazujú, že obnovenie konvenčných útokov na Irán je reálnou témou bezpečnostných diskusií. Washington dokonca upozornil spojencov, aby sa pripravili na možné následky novej vojenskej operácie.

Medzi úvahami o ďalších konvenčných útokoch a použitím jadrovej zbrane je však zásadný rozdiel. Zatiaľ neexistujú nezávisle overené dôkazy, že by Trump pripravoval jadrový úder alebo že by ho Netanjahu k takému rozhodnutiu skutočne presviedčal.