Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
ŽENEVA - Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok uviedol, že koniec ruských novín Novaja gazeta je ďalšou „ničivou ranou“ pre nezávislé médiá v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.
„Som hlboko znepokojený a zarmútený z dnešného oznámenia vysoko rešpektovaných a zásadovo nezávislých novín Novaja gazeta, že sú nútene ukončiť svoju činnosť. Ide o ďalšiu zdrvujúcu ranu pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii,“ uviedol Türk. Nezávislá žurnalistika v Rusku je podľa komisára už roky vystavená sprísňujúcim obmedzeniam a tlaku, no tie sa výrazne zintenzívnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, a to prostredníctvom „čoraz reštriktívnejšej legislatívy, prísnejších štátnych kontrol a obťažovania a prenasledovania novinárov“.
Noviny Novaja gazeta v piatok oznámili, že 9. novembra ukončia činnosť po viac ako 30 rokoch. Ruské ministerstvo spravodlivosti v septembri zaradilo noviny na zoznam zahraničných agentov, pretože údajne šírili nedôveryhodné informácie o rozhodnutiach a politike ruských úradov, aj o volebnom systéme. Tým redakcia prišla o systém prijímania darov od čitateľov, čo bol jeden z jej posledných zdrojov financovania v Rusku. Od začiatku ruskej invázie týmto novinám, ktoré sú dlho považované za baštu nezávislej žurnalistiky, odobrali mediálnu licenciu, pričom ich novinárov vypočúvali, zadržiavali a robili u nich domové prehliadky.
Novinári čelili prenasledovaniu
Türk uviedol, že tieto noviny a ich novinári počas celej svojej histórie prispeli výnimočným spôsobom nezávislému spravodajstvu a obrane ľudských práv, často s veľkým osobným rizikom, pričom podľa neho čelili obťažovaniu, žalobám, hrozbám a priamemu násiliu. „Opakovane sme vyjadrili naše obavy v súvislosti s rozsiahlym obmedzovaním slobody médií vrátane takzvaného zákona o 'zahraničných agentoch' a jeho mimoriadne odrádzajúcim účinkom na slobodné uplatňovanie občianskych a politických práv,“ tvrdí komisár OSN.
Tento zákon sa podľa Türka často využíval na obmedzovanie alebo odopieranie práv na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie. Ruské orgány vyzval, aby prestali prijímať opatrenia, ktoré podľa jeho slov potláčajú informovanie o závažných témach oprávneného verejného záujmu, a umožnili slobodnú a otvorenú diskusiu, v ktorej zaznievajú rozmanité názory, a to aj v médiách aj vo verejnom priestore, v súlade s medzinárodnými štandardmi.
