Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
JEREVAN - Takmer 200 krajín v piatok na samite OSN o biodiverzite prijalo dohody, ktoré boli výsledkom náročných rokovaní a ktorých cieľom je nasmerovať svet k zastaveniu ničenia prírody do roku 2030. Informuje o tom agentúra AFP.
Delegáti privítali potleskom schválenie kľúčových dokumentov, ku ktorému došlo po dvoch týždňoch napätých rokovaní na 17. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP17) v arménskom hlavnom meste Jerevan. „A je to. Výborne,“ vyhlásil prezident COP17 Hambardzum Matevosjan za potlesku delegátov, keď odklepol schválenie dokumentov. Ich konečné znenie však v tom čase nebolo k dispozícii a nie je tak jasné, ktoré z pôvodne navrhovaných možností sa do dohody nakoniec dostali.
Ciele ochrany biodiverzity
Rokovania sa sústredili na plnenie historickej dohody z roku 2022, v ktorej sa takmer 200 krajín zaviazalo zastaviť úbytok biodiverzity do konca desaťročia. Väčšina stanovených cieľov však zaostáva za plánom. Patrí medzi ne ochrana 30 percent pevniny a oceánov, obmedzenie znečistenia i zabezpečenie väčšej finančnej podpory pre chudobnejšie krajiny. Návrh dokumentu COP17 vyzýval krajiny, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zachovať dohodu pri živote. Dlho očakávaný text poukázal na potrebu dôraznejších krokov pri riešení základných príčin ničenia prírody a úbytku biodiverzity.
Škodlivé dotácie pod tlakom
Jedným z hlavných sporných bodov bola reforma dotácií a ďalších stimulov, ktoré podporujú činnosti poškodzujúce prírodu, napríklad využívanie fosílnych palív, intenzívne poľnohospodárstvo či nadmerný rybolov. Hoci vlády prisľúbili obmedziť tieto výdavky, v tejto oblasti dosiahli len minimálny pokrok. Na dotácie, ktoré poškodzujú životné prostredie, pritom podľa odhadov stále každoročne smeruje 2,4 bilióna dolárov.
Ďalší spor sa týkal hľadania nových zdrojov financovania ochrany prírody. Išlo o citlivú otázku, keďže verejné rozpočty sú pod tlakom v dôsledku energetickej krízy a konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe. Obnova poškodených ekosystémov, ochrana ohrozených druhov a zachovanie lesov či mokradí podľa odhadov vyžadujú každoročne ďalších 700 miliárd dolárov nad rámec súčasných výdavkov.
EÚ presadzovala, aby sa na financovaní popri tradičných darcovských krajinách podieľali aj bohatšie rozvíjajúce sa ekonomiky, napríklad Čína. Táto otázka patrila k najspornejším témam konferencie COP17. Ako náznak možného kompromisu sa v piatok objavil ďalší návrh textu, ktorý vyzýval krajiny mimo skupiny rozvinutých darcov, aby sa k financovaniu dobrovoľne pripojili. Konečná podoba tohto ustanovenia zatiaľ nebola oznámená. Aj na predchádzajúcom samite o biodiverzite v Kolumbii v roku 2024 sa rokovania natiahli, vtedy sa však skončili bez dohody o financovaní ochrany prírody. Rozhovory pokračovali v Ríme v roku 2025, kde sa nakoniec podarilo dohodu dosiahnuť.
