MIMORIADNY ONLINE Lavrov pricestoval do USA na summit skupiny G20, po nočnom útoku v Kyjeve zahynul najmenej jeden človek

Naživo z Ukrajiny 

ONLINE

6:03 Pri útoku dronom údajne zahynul pracovník v Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na sociálnej sieti X uviedla, že pri útoku dronom z 29. októbra údajne zahynul zamestnanec Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZNPP).

5:58 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev čelilo dnes večer ďalšiemu ruskému raketovému útoku, ktorý poškodil niekoľko budov, uviedol starosta Vitalij Kličko. Podľa kyjevskej vojenskej správy zahynul najmenej jeden človek. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dnes okrem toho podľa agentúry Reuters uviedla, že dronový útok zabil jedného zo zamestnancov ukrajinskej jadrovej elektrárne Záporoží.

Stretnutie pod tlakom globálnych kríz

Agentúra AFP konštatuje, že dvojdňové stretnutie najväčších svetových ekonomík sa koná v čase, keď sa konflikty na viacerých miestach dostali do patovej situácie – od vojny medzi USA a Iránom až po vojnu na Ukrajine. Ceny ropy zároveň zostávajú vysoké. Rokovania ministrov zahraničných vecí v Atlante v štáte Georgia sa konajú len niekoľko dní pred kľúčovými americkými voľbami do Kongresu a pripravia pôdu pre decembrový summit lídrov krajín G20 v Miami v rezorte Doral, ktorý patrí prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Moskva vo štvrtok uviedla, že Lavrov vo svojom prejave na tomto stretnutí vystúpi proti medzinárodným sankciám. Jeho prejav odznie pred novým kolom rozhovorov medzi predstaviteľmi Moskvy, Kyjeva a Washingtonu o možnostiach dosiahnutia ukončenia vojny na Ukrajine. Skupina G20 vznikla v roku 1999 a združuje významné rozvinuté ekonomiky vrátane USA, Francúzska, Indie a Európskej únie. Jej členovia vytvárajú približne 85 percent svetového HDP a viac ako 75 percent svetového obchodu. Skupina nemá pevne stanovené právne kritériá členstva ani stály sekretariát.

Ukrajinská pauza v útokoch na ruské rafinérie

Ukrajinská armáda po týždňoch tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý týždeň pozastavila vzdušné údery na ruské rafinérie. Napísal to vo štvrtok večer (v noci na dnes SEČ) list The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na osoby oboznámené s vojenskými operáciami. Neoficiálna pauza v týchto útokoch má podľa listu trvať najmenej do 3. novembra, keď sa v USA konajú voľby do Kongresu, možno aj dlhšie. Správu WSJ prevzala aj agentúra Reuters, ktorá upozornila, že tieto informácie nemohla nezávisle overiť.

V posledných týždňoch pred voľbami, ktoré sa konajú zhruba v polovici mandátu prezidenta a republikáni v nich chcú obhájiť tesnú väčšinu v oboch komorách Kongresu, začal Trump dávať Kyjevu za vinu vysoké ceny pohonných látok pri amerických čerpacích staniciach. Trump však vo februári spolu s Izraelom nariadil vzdušné údery proti Iránu, ktorý odpovedal blokádou Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy pre globálnu prepravu ropy. Výrazný nárast cien palív, celosvetovo aj v Spojených štátoch, pritom podľa energetických expertov spôsobila hlavne práve vojna USA a Izraela proti Iránu.

Pozadie tlaku Washingtonu a obmedzenie Starlinku

Ukrajina podľa zdrojov WSJ prerušila údery na ropné rafinérie už začiatkom minulého týždňa, keď vrcholila kríza vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom: Trump vtedy žiadal odvolanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine prevádzku satelitnej siete Starlink. Jednotkám diaľkových vzdušných úderov bolo v polovici októbra údajne povedané, že kampaň je až na dokončenie už začatých misií fakticky pozastavená. Zelenskyj podľa zdroja listu schválil odporúčanie ministra obrany Jevhenija Chmary s údermi počkať, zdôraznil ale, že armáda môže rafinérie kedykoľvek znovu zasiahnuť.

Kyjev túto pauzu oficiálne neoznámil. "Naši ľudia sa v týchto dňoch snažili byť trochu opatrnejší. Ale nemajú rozkaz (neútočiť na rafinérie)," povedal Zelenskyj v utorok novinárom. Dronové jednotky podľa neho teraz zasahujú v Rusku iné ciele. Ukrajina za svoju zdržanlivosť žiada lepšiu ochranu svojej energetickej infraštruktúry, ktorú Rusko pred nadchádzajúcou zimou systematicky ničí raketami a dronmi.

Trump podľa WSJ na Zelenského tlačil týždne, aby útoky na rafinérie ukončil. Zvláštny vyslanec a Trumpov zať Jared Kushner túto požiadavku Zelenskému zopakoval, keď ten 20. októbra navštívil Oslo. Možnou 30-dňovou pauzou by podľa Kushnera mala Ukrajina prejaviť vďaku za vyjednávanie vyslancov USA s Moskvou, uviedol jeden zo zdrojov WSJ.

Obmedzenie rýchlosti pripojenia vojenského Starlinku, teda systému Starshield, zo 14. októbra ochromilo údery ukrajinských dronov na ruskú logistiku, plná kapacita bola obnovená až 24. októbra. Americkí predstavitelia popierajú, že by obnova pripojenia súvisela s pauzou v útokoch na rafinérie. Niektorí ukrajinskí činitelia ale podľa WSJ uviedli, že Kyjev bol pod silným tlakom, aby dal Trumpovi pred voľbami do ruky nejaký trumf. Tiež európski spojenci Ukrajiny Zelenskému radili, aby pred voľbami do Kongresu radšej bral do úvahy, aká je otázka cien energií v USA citlivá.

Ukrajina naposledy zasiahla ruskú ropnú infraštruktúru 20. októbra, keď zaútočila na čerpaciu stanicu ropovodu Družba v Tambovskej oblasti. Rusko, ktoré na rozkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina začalo vo februári 2022 otvorenú inváziu do susednej krajiny, medzitým stupňuje každodenné útoky na ukrajinskú energetiku a mestá, vrátane Kyjeva.