Trump už je úplne na strane Putina: Pripravuje ďalší ústupok Rusku!

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje zrušenie sankcií voči Ruskému fondu priamych investícií (RDIF), ktorý vedie blízky spolupracovník Vladimira Putina Kirill Dmitrijev. Fond sa dostal na americký sankčný zoznam vo februári 2022, krátko po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Washington ho vtedy označil za jeden z nástrojov, prostredníctvom ktorých Kremeľ získava finančné prostriedky a buduje hospodársky vplyv v zahraničí. Teraz americké úrady preverujú, či by bolo možné obmedzenia zrušiť. O rokovaniach informoval v utorok 27. októbra denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na osoby oboznámené so situáciou.

Podľa amerického denníka sa Moskva usiluje o vyradenie fondu zo sankčného zoznamu v súvislosti s dohodou o dodávkach ruskej motorovej nafty do Spojených štátov. RDIF sa má podieľať na sprostredkovaní obchodov medzi ruskými dodávateľmi a americkými odberateľmi. Sankcie však výrazne obmedzujú jeho možnosti využívať americký finančný systém. Ruskí predstavitelia preto žiadajú Washington, aby fond zbavil obmedzení, ktoré naň uvalila predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena.

Američania potvrdili, že žiadosť preverujú

Jeden z predstaviteľov americkej administratívy denníku NYT potvrdil, že ministerstvo financií žiadosť ruského fondu skutočne posudzuje. Rozhodovanie podľa neho prebieha v rámci štandardného postupu, ktorým sa preverujú žiadosti o vyradenie subjektov zo sankčných zoznamov. To znamená, že samotné podanie žiadosti ešte nezaručuje jej schválenie. Fond musí preukázať, že dôvody, pre ktoré bol sankcionovaný, už neplatia.

Americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, spojil posudzovanie žiadosti so snahou zlepšiť vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Tento prístup má podľa neho pomôcť aj pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Kirilla Dmitrijeva zároveň označil za užitočného sprostredkovateľa v kontaktoch s ruskou stranou.

Práve Dmitrijev sa v posledných mesiacoch stal jednou z hlavných postáv hospodárskych rokovaní medzi oboma krajinami. Okrem vedenia RDIF zastáva funkciu osobitného vyslanca ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím. S americkými predstaviteľmi rokuje o možnostiach obnovenia obchodných vzťahov, ktoré výrazne obmedzili sankcie zavedené po ruskom útoku na Ukrajinu.

Medzi jeho najdôležitejších amerických partnerov patria Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner. Podľa NYT sa Dmitrijev snaží presvedčiť Washington, že spoločné investičné projekty môžu byť súčasťou širšej dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Americká administratíva v hospodárskej spolupráci vidí aj možný spôsob, ako podporiť diplomatické úsilie o ukončenie vojny.

Fond, ktorý Washington označil za Putinovu pokladnicu

Ruský fond priamych investícií vznikol v roku 2011 s cieľom prilákať zahraničný kapitál do ruskej ekonomiky. Postupne investoval miliardy dolárov do domácich podnikov a projektov, často v spolupráci s investormi z Blízkeho východu a ďalších regiónov. Prostredníctvom fondu Moskva rozvíjala hospodárske vzťahy s významnými zahraničnými partnermi. RDIF sa podieľal aj na medzinárodnej propagácii ruskej vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19.

Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa však postoj Washingtonu k tejto inštitúcii zásadne zmenil. Americké ministerstvo financií 28. februára 2022 oznámilo sankcie voči samotnému fondu, jeho správcovskej spoločnosti aj generálnemu riaditeľovi Kirillovi Dmitrijevovi. Cieľom bolo obmedziť prístup osôb a inštitúcií spojených s Kremľom k zahraničnému kapitálu.

Vtedajšie vyhlásenie ministerstva financií obsahovalo mimoriadne ostré hodnotenie. Americké úrady uviedli, že hoci RDIF oficiálne vystupuje ako štátny investičný fond, je všeobecne považovaný za akúsi Putinovu tajnú pokladnicu. Ministerstvo ho zároveň označilo za symbol širšieho systému ruskej kleptokracie, v ktorom sa štátne zdroje prepájajú so záujmami politicky vplyvných osôb.

Washington v roku 2022 upozorňoval, že Putin a jeho najbližší spolupracovníci využívali fond a Dmitrijevove zahraničné kontakty na získavanie finančných prostriedkov vrátane kapitálu zo Spojených štátov. Obmedzenie prístupu k americkému finančnému systému malo Rusku sťažiť financovanie vojny a ďalších aktivít režimu.

Prípadné vyradenie RDIF zo sankčného zoznamu by preto predstavovalo výrazný obrat oproti politike, ktorú Washington presadzoval po februári 2022. Fond, ktorý americké úrady označovali za významný finančný nástroj Kremľa, by mohol opäť získať prístup k niektorým možnostiam medzinárodnej spolupráce. Rozsah prípadných výhod by však závisel od konkrétneho rozhodnutia amerických úradov a od sankcií platných v ďalších krajinách.

V pozadí sú obchody s ruskou naftou

Najnovšie rokovania úzko súvisia s dohodou o dodávkach ruskej motorovej nafty do Spojených štátov. Trump ju oznámil 9. októbra po telefonickom rozhovore s Vladimirom Putinom. Washington následne povolil určité transakcie s ruskou naftou prostredníctvom dočasnej licencie, ktorá má podľa zverejnených informácií platiť do apríla 2027.

Išlo o významnú zmenu oproti predchádzajúcemu postupu Spojených štátov, ktoré v marci 2022 zakázali dovoz ruskej ropy a ropných produktov. Trump dohodu zdôvodňoval snahou zabezpečiť dostatok paliva pre amerických spotrebiteľov a zmierniť tlak na jeho ceny. Washington tak umožnil vybrané obchody s ruskou naftou ešte predtým, ako sa začalo hovoriť o možnom zrušení sankcií voči investičnému fondu.

Práve tento rozdiel je podstatný. Dočasné povolenie obchodovať s určitými dodávkami ruskej nafty automaticky neznamená, že sankcie voči RDIF prestali platiť. Fond preto požiadal o samostatné posúdenie svojho postavenia. Moskva sa tým snaží odstrániť prekážky, ktoré môžu komplikovať financovanie a sprostredkovanie pripravovaných obchodov.

Podľa NYT zohráva RDIF pri organizovaní dodávok významnú úlohu. Ruský vicepremiér Alexander Novak už skôr potvrdil zapojenie fondu do príprav vývozu. Moskva zároveň oznámila, že smerom na zahraničné trhy vyplávali tankery s ruskou motorovou naftou, pričom časť dodávok má byť určená pre amerických odberateľov.

Tankery vyplávali, obchod však sprevádzajú komplikácie

Obnovenie dodávok ruskej motorovej nafty do Spojených štátov sa nezaobišlo bez problémov. Podľa informácií NYT niektoré tankery opustili ruské prístavy ešte predtým, ako za ich náklad zaplatili americkí kupujúci. To vyvoláva otázky o financovaní obchodov a o ochote bánk či ďalších spoločností podieľať sa na transakciách súvisiacich s Ruskom.

Jedným zo sledovaných plavidiel je tanker Agioi Fanendes, ktorý 23. októbra vyplával z ruského prístavu Primorsk. Podľa údajov spoločností monitorujúcich lodnú dopravu mal pôvodne smerovať do New Yorku. Neskôr však zmenil oznámený cieľ plavby na označenie, ktoré znamená, že zatiaľ nemá stanovené konkrétne miesto vykládky.

Podľa denníka Financial Times sa na cestu k americkým prístavom vydali tri tankery s približne 140-tisíc tonami ruskej motorovej nafty. Ich predpokladané termíny príchodu pripadajú na začiatok novembra. Údaje o plánovaných trasách sa však môžu meniť a samotné oznámenie cieľového prístavu ešte neznamená, že sa náklad skutočne vyloží v Spojených štátoch.

Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že niektoré plavidlá čelia sankciám zo strany európskych krajín. Americké povolenia preto nemusia automaticky odstrániť všetky právne a finančné prekážky. Otázniky zostávajú aj nad tým, ako sa bude zabezpečovať platenie za ruské palivo a ktoré spoločnosti budú ochotné podieľať sa na jeho dovoze.

Kritici hovoria o výhodách pre Moskvu

Možnosť zrušenia sankcií voči RDIF vyvoláva kritiku medzi bývalými americkými predstaviteľmi aj časťou zákonodarcov. Podľa nich by Washington mohol Rusku poskytnúť významnú ekonomickú výhodu bez toho, aby Moskva musela pristúpiť na konkrétne ústupky pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

Eric Green, ktorý mal počas prezidentovania Joea Bidena na starosti ruskú politiku v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu, denníku NYT vysvetlil, že RDIF patril medzi prvé ciele sankcií práve pre svoje finančné možnosti a prepojenia na projekty spojené s Putinom. Prístup fondu k západnému finančnému systému mohol podľa neho pomáhať Moskve získavať zdroje využiteľné aj na financovanie vojny.

Green upozornil, že prípadné zrušenie sankcií by vyslalo výrazný signál o zmene americkej politiky. Washington totiž po začiatku invázie presadzoval názor, že ekonomický tlak na Rusko by sa nemal zmierňovať bez pokroku pri riešení vojny na Ukrajine. Vyradenie RDIF zo sankčného zoznamu ešte pred dosiahnutím mierovej dohody by podľa kritikov tento prístup oslabilo.

Trumpova administratíva naopak vychádza z predpokladu, že obnovenie hospodárskych kontaktov môže pomôcť pri diplomatických rokovaniach. Americkí predstavitelia zapojení do rozhovorov s Moskvou sa domnievajú, že ponuka budúcej ekonomickej spolupráce môže vytvoriť priestor na širšiu dohodu. Zatiaľ však nie je potvrdené, že by Rusko výmenou za možné sankčné úľavy prijalo nové záväzky týkajúce sa zastavenia bojov.

Dmitrijev ponúka Američanom nové obchody

Kirill Dmitrijev sa v posledných týždňoch snaží presvedčiť amerických partnerov, že obchodné vzťahy s Ruskom by sa mali obnovovať už počas mierových rokovaní, nielen po ich prípadnom úspešnom ukončení. Na konferencii 16. októbra vyhlásil, že diskusie o spoločných projektoch prebiehajú už teraz.

Podľa NYT sa rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou netýkajú iba motorovej nafty. Obe strany skúmajú aj možnosti spolupráce v energetike a pri ďalších investičných projektoch. Medzi diskutovanými témami sa objavili podiely v ruských energetických spoločnostiach, projekty súvisiace so zemným plynom či potenciálne obnovenie širších hospodárskych väzieb.

Tieto rokovania však neznamenajú, že jednotlivé projekty už boli schválené alebo že sa začali uskutočňovať. Viaceré návrhy sú zatiaľ iba predmetom diskusií a ich realizácia by si vyžadovala vyriešenie sankčných, právnych aj obchodných otázok.

Dmitrijev napriek tomu vystupuje ako jeden z hlavných sprostredkovateľov medzi Kremľom a americkou administratívou. Jeho úloha pri rokovaniach o dodávkach nafty zároveň vysvetľuje, prečo sa Moskva usiluje dosiahnuť zrušenie sankcií práve voči fondu, ktorý vedie.

Rozhodnutie o sankciách ešte nepadlo

Americké ministerstvo financií zatiaľ neoznámilo, či žiadosti Ruského fondu priamych investícií vyhovie. Nie je známy ani termín, do ktorého by sa malo rozhodnúť. Podľa informácií NYT prebieha štandardné posudzovanie, pri ktorom sa preverujú dôvody pôvodného zaradenia fondu na sankčný zoznam.

Nie je tiež jasné, či by prípadné rozhodnutie znamenalo úplné zrušenie sankcií, alebo by Washington pristúpil iba k čiastočnému uvoľneniu niektorých obmedzení. Fond a jeho vedenie pritom čelia sankciám aj v ďalších krajinách, takže samotné americké rozhodnutie by nemuselo odstrániť všetky prekážky medzinárodného obchodovania.

Už samotné posudzovanie žiadosti však ukazuje, že Trumpova administratíva je ochotná rokovať o hospodárskych ústupkoch voči Rusku aj v čase, keď vojna na Ukrajine pokračuje. Ide o citlivú otázku najmä preto, že RDIF bol po začiatku invázie jedným z prvých významných ruských finančných subjektov, na ktoré Washington uvalil sankcie.

Výsledok rokovaní tak zostáva otvorený. Ak by Spojené štáty fond zo sankčného zoznamu skutočne vyradili, Moskva by získala významný hospodársky úspech. Či by takýto krok zároveň prispel k ukončeniu vojny na Ukrajine, však zatiaľ nemožno posúdiť.