Trump opäť sníva: Vychvaľuje TÚTO krajinu! Môže sa stať 51. štátom USA

Americký prezident Donald Trump opäť otvoril otázku budúcnosti Venezuely. Počas utorkového vystúpenia v texaskom prístavnom meste Corpus Christi navrhol, aby sa juhoamerická krajina stala 51. štátom Spojených štátov. Svoj nápad predstavil pred davom priaznivcov, keď hovoril o dodávkach venezuelskej ropy a zlepšení vzťahov medzi Washingtonom a Caracasom. Podľa Trumpa by sa Venezuela mohla vďaka hospodárskej spolupráci s USA stať prosperujúcou krajinou. Následne naznačil, že jej budúcnosť by mohla byť spojená priamo s americkou federáciou.

„Ktovie, možno sa čoskoro jedného dňa stane prosperujúcim 51. štátom,“ povedal Trump. Vzápätí svoju predstavu rozvinul: „Urobme z nej 51. štát. A namiesto prezidenta budeme mať voľby guvernéra. Čo vy na to?“

Prezident sa k tejto myšlienke počas prejavu ešte vrátil. Obrátil sa pritom na amerického podnikateľa v ropnom priemysle Harolda Hamma, ktorý bol medzi prítomnými, a opäť navrhol, aby sa Venezuela stala ďalším americkým štátom. Z jeho vystúpenia však nevyplynulo, že by Washington pripravoval konkrétny postup na uskutočnenie takéhoto kroku.

Trump ukázal na tanker s venezuelskou ropou

Americký prezident vystupoval v prístave Corpus Christi, ktorý patrí medzi významné centrá amerického energetického priemyslu. Práve tam upozornil na tanker, ktorý podľa jeho slov priviezol milión barelov ropy z Venezuely. Dodávku označil za výsledok americkej vojenskej operácie a následnej dohody s Caracasom.

„Vidíte tam tú loď? Má na palube milión barelov ropy z Venezuely,“ povedal Trump prítomným. Tvrdil, že do Spojených štátov už dorazili aj ďalšie podobné dodávky a že ropa sa spracúva v amerických rafinériách.

Prezident zároveň vyhlásil, že ropa prichádza do USA bez nákladov pre amerických daňových poplatníkov. Podrobné podmienky dohody však počas vystúpenia nepredstavil. Jeho vyjadrenie preto nemožno bez ďalších údajov považovať za potvrdenie, že všetky súvisiace náklady znáša výlučne venezuelská strana.

Trump hovoril aj o rozsiahlych investíciách do venezuelského ropného priemyslu. Podľa jeho slov tam najväčšie energetické spoločnosti investujú miliardy dolárov a vznikajú nové pracovné miesta. Konkrétne projekty ani ich finančný rozsah však v tejto časti prejavu nepodrobne nerozviedol.

Práve pri opisovaní hospodárskej spolupráce potom vyslovil návrh, aby sa Venezuela stala súčasťou Spojených štátov.

„Víťazovi patrí korisť,“ vyhlásil prezident

Trump počas vystúpenia pripomenul americkú vojenskú operáciu vo Venezuele zo začiatku januára, pri ktorej americké jednotky zadržali vtedajšieho prezidenta Nicolása Madura. V súvislosti s následnými dodávkami ropy použil aj výraz, ktorý vyvoláva otázky o tom, ako Washington vníma výsledok zásahu.

„Víťazovi patrí korisť,“ vyhlásil Trump.

Americký prezident následne tvrdil, že Spojené štáty vďaka operácii získali kontrolu nad významnou časťou svetových ropných zásob. Zdôraznil pritom, že Venezuela disponuje obrovským množstvom ropy a že jej spracovanie môže priniesť americkému priemyslu značné výhody.

Takéto vyhlásenie však neznamená, že Spojené štáty získali vlastnícke práva k venezuelským ropným ložiskám. Venezuela zostáva medzinárodne uznaným suverénnym štátom a jej prírodné bohatstvo sa samotným americkým vojenským zásahom nestalo americkým majetkom.

Trump napriek tomu označoval energetickú spoluprácu za jeden z najväčších úspechov svojej administratívy. Prítomným sľuboval, že dodávky ropy pomôžu americkým rafinériám a prispejú k zlepšeniu situácie na trhu s palivami.

Maduro skončil v rukách Američanov

Vzťahy medzi Washingtonom a Caracasom sa zásadne zmenili 3. januára 2026. Americké ozbrojené sily vtedy uskutočnili operáciu na území Venezuely, pri ktorej zadržali prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú. Následne ich previezli do Spojených štátov, kde čelia trestnému stíhaniu.

Maduro je obvinený z trestných činov súvisiacich s obchodovaním s drogami a zbraňami. Obvinenia odmieta. Americký zásah zároveň vyvolal otázky o jeho súlade s medzinárodným právom a o ďalšom politickom usporiadaní Venezuely.

Po Madurovom zadržaní sa vedenia krajiny ujala dovtedajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Jej vláda začala s Washingtonom rokovať o hospodárskej spolupráci vrátane obnovy dodávok ropy a zapojenia amerických energetických spoločností.

Trump počas utorkového vystúpenia tvrdil, že vzťahy medzi oboma krajinami sú teraz veľmi dobré. Venezuelskej strane sa poďakoval za spoluprácu a vyzdvihoval investície, ktoré podľa neho môžu pomôcť obnoviť tamojšie hospodárstvo.

Tieto vyjadrenia však zaznievajú v situácii, keď politická budúcnosť Venezuely zostáva citlivou otázkou. Krajina prešla zásadnou zmenou vedenia po zahraničnom vojenskom zásahu a jej ďalší vývoj závisí aj od vzťahov s Washingtonom.

Venezuela už podobný návrh odmietla

Trump neprišiel s myšlienkou pripojenia Venezuely k Spojeným štátom prvýkrát. Už v máji tohto roka v rozhovore s americkou televíziou Fox News vyhlásil, že vážne zvažuje možnosť urobiť z Venezuely 51. štát USA.

Vtedy zároveň tvrdil, že medzi Venezuelčanmi má veľkú podporu, a upozorňoval na hodnotu tamojších ropných zásob. Podobné predstavy naznačoval aj prostredníctvom príspevkov na sociálnych sieťach.

Venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová však jeho slová odmietla. Zdôraznila, že Venezuela nie je kolóniou a jej obyvatelia majú právo rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny.

„Budeme naďalej brániť našu územnú celistvosť, suverenitu, nezávislosť a históriu,“ vyhlásila podľa vtedajšieho spravodajstva.

Rodríguezová tak dala najavo, že hospodárska spolupráca so Spojenými štátmi neznamená súhlas so stratou venezuelskej štátnosti. Jej vyjadrenie prišlo v čase, keď sa vláda v Caracase snažila udržiavať pracovné vzťahy s Washingtonom, no zároveň zdôrazňovala nezávislosť krajiny.

Na najnovšie Trumpove slová z Corpus Christi nebola v čase prípravy článku potvrdená nová oficiálna reakcia venezuelskej vlády.

Ako by sa Venezuela mohla stať americkým štátom?

Pripojenie Venezuely k Spojeným štátom by nebolo jednoduchým politickým rozhodnutím amerického prezidenta. Ústava USA zveruje právomoc prijímať nové štáty do federácie Kongresu. Trump by preto nemohol sám rozhodnúť, že sa Venezuela stane ďalším štátom Únie.

V prípade Venezuely by navyše išlo o medzinárodne uznaný suverénny štát, nie o americké územie čakajúce na prijatie do federácie. Prípadné začlenenie by preto vyžadovalo vyriešenie zásadných otázok medzinárodného práva, štátnej suverenity a súhlasu dotknutej krajiny.

Ak by sa Venezuela skutočne stala americkým štátom, jej politické usporiadanie by sa zásadne zmenilo. Namiesto vlastného prezidenta by mala guvernéra a jej obyvatelia by sa zapojili do amerického federálneho politického systému.

Takáto predstava však zatiaľ zostáva iba Trumpovým verejným návrhom. Biely dom neoznámil prípravu legislatívy, rokovania o pripojení Venezuely ani časový harmonogram, ktorý by smeroval k uskutočneniu prezidentových slov.

V hre sú obrovské zásoby ropy

Trump počas vystúpenia opakovane zdôrazňoval, že Venezuela má mimoriadne rozsiahle zásoby ropy. Podľa údajov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) patrí krajine prvenstvo vo veľkosti preukázaných zásob tejto suroviny.

Veľká časť venezuelskej ropy je však ťažká a jej ťažba aj spracovanie sú technicky náročné. Venezuelský energetický priemysel navyše dlhodobo zápasí s nedostatkom investícií, zastaranou infraštruktúrou a následkami hospodárskej krízy.

Americké rafinérie, najmä v oblasti Mexického zálivu, majú skúsenosti so spracovaním ťažkej ropy. Obnovenie jej dovozu preto môže byť z obchodného hľadiska významné pre obe krajiny.

Práve tento hospodársky rozmer Trump zdôrazňoval počas prejavu v Corpus Christi. Hovoril o nových dodávkach, investíciách aj pracovných miestach a naznačoval, že americké spoločnosti môžu z obnovených vzťahov s Venezuelou výrazne profitovať.

Rozsah týchto prínosov však bude závisieť od skutočných obchodných dohôd, investícií a vývoja na svetových energetických trhoch. Samotné prezidentove vyhlásenia ešte nepotvrdzujú, že všetky avizované projekty sa uskutočnia.

Trump už podobne hovoril o Kanade a Grónsku

Americký prezident sa v minulosti opakovane vyjadroval aj o možnosti rozšírenia územia Spojených štátov o ďalšie krajiny či oblasti. Viackrát naznačil, že Kanada by sa mohla stať 51. americkým štátom, čo kanadskí predstavitelia odmietli.

Trump tiež presadzoval myšlienku získania Grónska, autonómneho územia Dánskeho kráľovstva. Aj tento návrh vyvolal nesúhlas dotknutých predstaviteľov a diskusiu o rešpektovaní územnej celistvosti a suverenity.

V prípade Venezuely však prezident svoju predstavu priamo spája s ropným bohatstvom a hospodárskou spoluprácou po januárovej vojenskej operácii. Jeho vyhlásenia preto získavajú osobitný význam v súvislosti s americkými energetickými záujmami.

Napriek tomu zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Washington začal formálny proces pripojenia Venezuely. Trumpove slová sú politickým návrhom, ktorého uskutočnenie by si vyžadovalo rozsiahle právne aj diplomatické kroky.

Návrh zaznel pred voľbami do Kongresu

Trump vystúpil v Texase týždeň pred americkými novembrovými voľbami do Kongresu. Počas návštevy podporoval republikánskych kandidátov a venoval sa najmä energetike, cenám palív a hospodárskej politike svojej administratívy.

Príchod tankera s venezuelskou ropou využil ako príklad výsledkov, ktoré podľa neho priniesol americký zásah a následné rokovania s Caracasom. Práve v tejto súvislosti predstavil aj myšlienku, že by sa Venezuela mohla stať ďalším americkým štátom.

Nie je však jasné, či Trump návrh zamýšľal ako konkrétny politický cieľ, alebo ním chcel predovšetkým zdôrazniť rozsah amerického vplyvu vo Venezuele. V prejave neuviedol žiadne kroky, ktoré by jeho predstavu menili na oficiálny plán.

Zatiaľ je preto potvrdené iba to, že americký prezident verejne navrhol možnosť pripojenia Venezuely k USA. Juhoamerická krajina zostáva nezávislým štátom a jej predstavitelia už v minulosti podobnú predstavu odmietli.

Trumpovo vystúpenie však opäť ukázalo, ako úzko spája budúcnosť Venezuely s americkými hospodárskymi a energetickými záujmami. V priebehu niekoľkých minút hovoril o vojenskom víťazstve, dodávkach ropy, investíciách aj o možnosti, že by krajina raz nemala vlastného prezidenta, ale amerického guvernéra.