Šokujúce odhalenie: Pentagón má plán súdneho dňa! USA sa údajne pripravujú na tretiu svetovú vojnu

Americké ministerstvo obrany pripravuje rozsiahle opatrenia, ktoré majú zabezpečiť fungovanie ozbrojených síl aj v prípade veľkého medzinárodného konfliktu. Podľa dokumentov, s ktorými sa oboznámila televízia Fox News, majú byť významné vojenské základne na kontinentálnom území Spojených štátov schopné udržať nevyhnutné operácie najmenej 90 dní bez vonkajšej podpory. Pentagón totiž počíta aj s možnosťou, že vojna zasiahne americké územie prostredníctvom útokov na energetiku, komunikačné siete či zásobovacie trasy. Pripravovaná iniciatíva nesie názov FORTRESS a má znížiť závislosť armády od civilnej infraštruktúry. Nejde pritom o oznámenie bezprostredne hroziacej svetovej vojny, ale o prípravu na mimoriadne závažné bezpečnostné scenáre.

Podrobnosti zverejnila v nedeľu 25. októbra televízia Fox News v reportáži novinárky Morgan Phillipsovej. Tá získala informácie z interných plánovacích dokumentov a hovorila aj s hlavným hovorcom Pentagónu Seanom Parnellom. Podľa neho sa americká armáda už nemôže spoliehať na to, že prípadný veľký konflikt sa bude odohrávať výlučne ďaleko od Spojených štátov. Moderné zbraňové systémy, kybernetické útoky a prepojenosť svetového hospodárstva totiž vytvárajú riziká aj pre vojenské objekty na americkom území. Práve tieto slabé miesta chce nová iniciatíva odstrániť alebo aspoň výrazne obmedziť.

Deväťdesiat dní bez elektriny a zásobovania zvonka

Základnou požiadavkou programu FORTRESS je zabezpečiť, aby veľké vojenské základne dokázali najmenej tri mesiace pokračovať v nevyhnutných činnostiach bez pomoci bežných civilných systémov. Týka sa to predovšetkým dodávok elektriny, vody, paliva a komunikačných služieb. Ak by protivník poškodil elektrickú sieť alebo prerušil zásobovacie trasy, armáda by podľa pripravovaného plánu nemala zostať paralyzovaná. Dôležité vojenské zariadenia by mali byť schopné fungovať samostatne až do obnovenia dodávok alebo vytvorenia náhradného zásobovania.

Parnell v rozhovore pre Fox News označil závislosť obrany štátu od bežnej civilnej infraštruktúry za neprijateľné riziko. Upozornil, že výpadok elektriny môže ochromiť nielen vojenské základne, ale aj komunikačné systémy, zásobovanie vodou, logistiku a výrobu zbraní. V modernom konflikte preto podľa neho nemožno považovať energetiku iba za pomocnú službu. Jej spoľahlivosť priamo ovplyvňuje schopnosť armády pokračovať v bojových operáciách.

Dôležité je, že 90-dňová sebestačnosť predstavuje pripravovaný cieľ, nie už dosiahnutý stav. Pentagón zatiaľ verejne nepredložil podrobný harmonogram, podľa ktorého by mali všetky dotknuté základne túto požiadavku splniť. Nie je známe ani to, koľko vojenských zariadení už dnes dokáže fungovať bez vonkajšej podpory takto dlho. Vybudovanie potrebných kapacít si preto môže vyžiadať rozsiahle investície a niekoľkoročnú prípravu.

Jadrové reaktory priamo na základniach

Jednou z najvýraznejších súčastí pripravovaného systému je vlastná výroba elektriny. Pentagón počíta s využívaním malých jadrových reaktorov, veľkokapacitných batériových úložísk a samostatných elektrických sietí. Tie by vojenským základniam umožnili pokračovať v prevádzke aj vtedy, keby došlo k dlhodobému výpadku verejnej energetickej sústavy. Dôležité zariadenia by tak nemuseli byť úplne závislé od miestnych dodávateľov elektriny.

Takzvané mikrosiete umožňujú prevádzku vybraných objektov nezávisle od hlavnej elektrickej siete. V kombinácii s vlastnými zdrojmi energie a batériovými úložiskami môžu zabezpečovať napájanie komunikačných centier, veliteľstiev a ďalších dôležitých zariadení. Prenosné jadrové mikroreaktory by mohli poskytovať stabilný zdroj elektriny aj počas dlhších krízových období. Ich širšie využitie však zatiaľ zostáva otázkou budúceho vývoja a realizácie konkrétnych projektov.

Americká armáda už v auguste oznámila významný krok v tejto oblasti. V rámci programu Janus vybrala päť spoločností a päť vojenských zariadení, na ktorých sa majú pripravovať jadrové mikroreaktory. Na projekty môže byť počas piatich rokov vyčlenených spolu až 2,2 miliardy dolárov. Armáda zároveň počíta so súkromnými investíciami a v dlhšom horizonte predpokladá vybudovanie viac než dvadsiatich mikroreaktorov.

Prvý reaktor regulovaný americkou armádou by mal podľa stanoveného cieľa začať fungovať do konca septembra 2028. To však neznamená, že už dnes sú vojenské základne vybavené novými jadrovými zdrojmi alebo že program Janus automaticky zabezpečí požadovanú 90-dňovú sebestačnosť. Ide o samostatný projekt, ktorý môže pomôcť napĺňať širšie ciele energetickej odolnosti amerických ozbrojených síl.

Pentagón sa obáva prerušenia dodávok zbraní

Americké ministerstvo obrany sa nepripravuje iba na možné výpadky elektriny. Veľkú pozornosť venuje aj riziku prerušenia dodávateľských reťazcov, od ktorých závisí výroba zbraní a vojenskej techniky. Moderné zbraňové systémy obsahujú množstvo elektronických súčiastok, špeciálnych materiálov a ďalších komponentov pochádzajúcich od rôznych výrobcov. Ak by rozsiahla vojna narušila medzinárodnú dopravu alebo vyradila dôležité továrne, armáda by mohla mať problém dopĺňať zásoby a opravovať poškodenú techniku.

Parnell upozornil, že ďalší veľký konflikt by sa mohol odohrávať na viacerých frontoch súčasne. V takom prípade podľa neho hrozí narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. Pentagón preto chce vytvárať strategické rezervy munície, paliva, kritických nerastných surovín, elektroniky, náhradných dielov a zdravotníckeho materiálu. Veľkosť zásob sa má odvíjať od predpokladanej spotreby a času potrebného na obnovenie výroby.

Ďalším opatrením má byť obmedzenie závislosti od jediného dodávateľa. Pri najdôležitejších vojenských potrebách sa počíta najmenej s dvoma overenými možnosťami výroby alebo zásobovania. Ak by jedna továreň prestala fungovať alebo by sa prerušila určitá dopravná trasa, armáda by mala mať pripravené náhradné riešenie. Takýto systém má znížiť riziko, že výpadok jediného podniku alebo dodávateľa ochromí výrobu dôležitých zbraní.

Civilné továrne sa môžu zmeniť na vojenské

Jednou z najzaujímavejších častí programu FORTRESS je príprava amerického civilného priemyslu na prípadnú vojnovú mobilizáciu. Pentagón chce vopred identifikovať podniky, ktoré by v čase rozsiahleho konfliktu dokázali časť svojich výrobných kapacít presmerovať na potreby armády. Nemuselo by pritom ísť iba o klasické zbrojárske spoločnosti. Dôležitú úlohu by mohli zohrávať aj civilní výrobcovia s vhodným technickým vybavením a skúsenosťami.

Na tento účel má slúžiť existujúca iniciatíva Civil Reserve Manufacturing Network, ktorú Pentagón začleňuje do širšieho programu FORTRESS. Jej úlohou je preverovať možnosti jednotlivých podnikov a pripraviť podmienky na ich prípadné zapojenie do obrannej výroby. Ministerstvo chce vopred určiť technické požiadavky, pravidlá kybernetickej ochrany, zmluvné podmienky aj postupy potrebné na zmenu výroby. V prípade vojny by tak nebolo potrebné začínať s organizáciou celého systému od začiatku.

Plán počíta aj s pravidelným preverovaním pripravenosti priemyslu. Výrobcovia by mali absolvovať záťažové skúšky a mobilizačné cvičenia, ktoré ukážu, či dokážu pokračovať vo výrobe aj počas dlhodobých výpadkov elektriny alebo prerušenia zásobovania. Pentagón chce týmto spôsobom odhaliť slabé miesta skôr, než by ich mohol využiť prípadný protivník.

Neznamená to však, že americké civilné továrne už dostali príkaz začať vyrábať zbrane. Ide o prípravu kapacít a postupov, ktoré by mohli byť aktivované v prípade vážnej bezpečnostnej krízy. Rozsah prípadnej mobilizácie by závisel od konkrétnej situácie a rozhodnutí amerických úradov.

Hrozbou sú aj útoky na satelity a navigáciu

Nová iniciatíva sa zameriava aj na odolnosť vojenských komunikačných a navigačných systémov. Americká armáda vo veľkej miere využíva satelitné spojenie, navigačný systém GPS a ďalšie technológie, ktoré umožňujú koordinovať jednotky a presne určovať ich polohu. V prípade veľkého konfliktu by sa však tieto systémy mohli stať terčom rušenia, kybernetických útokov alebo iných nepriateľských operácií.

Pentagón preto plánuje posilniť schopnosť ozbrojených síl fungovať aj pri obmedzenom prístupe k satelitným službám. Súčasťou príprav sú náhradné možnosti komunikácie a navigácie, ktoré by umožnili pokračovať v operáciách aj pri rušení signálu GPS. Takéto opatrenia majú význam nielen pre jednotky nasadené v zahraničí, ale aj pre vojenské objekty na americkom území.

Práve súčasné narušenie viacerých systémov predstavuje jeden z hlavných scenárov, s ktorými Pentagón počíta. Útok na elektrickú sieť by totiž mohol ovplyvniť aj komunikáciu, zásobovanie vodou či výrobu vojenského materiálu. Ak by sa k tomu pridalo prerušenie medzinárodnej dopravy alebo satelitného spojenia, dôsledky by mohli byť ešte závažnejšie.

Trumpova administratíva mení obranné plánovanie

Program FORTRESS zapadá do širších zmien americkej obrannej politiky. Minister obrany Pete Hegseth predstavil iniciatívu 30. septembra počas vystúpenia venovaného stavu ozbrojených síl. Následne sa začali kroky smerujúce k vytvoreniu osobitného pracoviska, ktoré má zabezpečiť jej zavádzanie.

Odborný portál DefenseScoop 7. októbra informoval o memorande námestníka ministra obrany Michaela Duffeyho. Dokument obsahuje pokyny na zriadenie a fungovanie programového pracoviska FORTRESS America. Jeho úlohy zahŕňajú ochranu vojenských zariadení, energetickú nezávislosť, kybernetickú bezpečnosť, odolnosť dodávateľských reťazcov a vytváranie strategických zásob.

Parnell v rozhovore pre Fox News vysvetlil, že americké obranné plánovanie sa podľa neho príliš dlho opieralo o predstavu, že Spojené štáty chránia dva oceány. Moderné hrozby však podľa neho ukazujú, že geografická vzdialenosť už neposkytuje dostatočnú ochranu. V tejto súvislosti spomenul aj ďalšie bezpečnostné priority administratívy prezidenta Donalda Trumpa vrátane plánovaného systému protiraketovej obrany Golden Dome.

Zmyslom pripravovaných opatrení je zabezpečiť, aby americké ozbrojené sily dokázali pokračovať v operáciách aj v prípade vážneho narušenia infraštruktúry na vlastnom území. Pentagón preto presadzuje väčšiu nezávislosť základní a pripravenosť priemyslu reagovať na dlhodobú krízu.

Znamená to, že sa blíži tretia svetová vojna?

Zverejnené dokumenty a vyjadrenia predstaviteľov Pentagónu ukazujú, že Spojené štáty berú možnosť rozsiahleho medzinárodného konfliktu vážne. Samy osebe však nepredstavujú dôkaz, že sa tretia svetová vojna bezprostredne blíži. Americká armáda sa pripravuje na scenáre, ktoré by mohli mať katastrofálne dôsledky, práve preto, aby v prípade ich naplnenia dokázala reagovať.

Program FORTRESS navyše nemá význam iba pri celosvetovom konflikte. Samostatné zdroje energie, náhradné komunikačné systémy a bezpečnejšie zásobovanie môžu pomôcť aj pri rozsiahlych kybernetických útokoch, sabotážach či iných vážnych krízach. Zvýšenie odolnosti vojenských základní tak môže zlepšiť ich pripravenosť na viacero druhov ohrozenia.

Pentagón zatiaľ nezverejnil celkové náklady programu ani presný termín, do ktorého majú všetky dotknuté základne dosiahnuť požadovanú sebestačnosť. Rovnako nie je známe, aká časť plánovaných opatrení už bola zavedená do praxe. Ich realizácia si môže vyžiadať rozsiahlu modernizáciu vojenských zariadení a spoluprácu s americkým priemyslom.

Hlavný hovorca Pentagónu označil FORTRESS za poistku pre obranu amerického územia. Podľa jeho slov nie je rozumné prijímať zásadné rozhodnutia o zásobovaní a fungovaní armády až uprostred veľkého konfliktu. Spojené štáty preto chcú vytvoriť potrebné kapacity vopred, aby dokázali pokračovať v obrane aj v prípade, že bežné civilné systémy prestanú fungovať.

Americká armáda sa tak pripravuje na situáciu, v ktorej by vojna nezasiahla iba vzdialené bojiská, ale aj infraštruktúru priamo v Spojených štátoch. Či sa podobný scenár niekedy naplní, zostáva otvorené. Pentagón však dáva najavo, že pri obrannom plánovaní už nechce počítať s tým, že americké územie zostane pred dôsledkami veľkého konfliktu nedotknuté.