NEW YORK – Rusko sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského môže pokúsiť rozbiť jednotu európskych krajín strachom a ďalšími útokmi. Za najohrozenejšie označil štáty susediace s Ruskom alebo Bieloruskom. Varoval pritom, že nemusí ísť iba o drony či rakety.
Riziko ruského útoku proti ďalším európskym krajinám je podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „veľmi vysoké“. Vyhlásil to počas rozhovoru s novinármi po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v New Yorku. Ako informovala Ukrajinská pravda, Zelenskyj sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pokúsiť narušiť jednotu Európy a oslabiť jej podporu Ukrajine.
Zelenskyj tvrdí, že Putin potrebuje ruskej spoločnosti ukázať výsledky vojny. Pokiaľ ich nedokáže dosiahnuť na Ukrajine, podľa ukrajinského prezidenta sa môže snažiť zvýšiť tlak inde a vyvolávať strach medzi obyvateľmi európskych štátov.
„Ako teda rozbiť túto jednotu v Európe? Treba zaútočiť na niekoho iného. Povedať: Ak tu nebudete súhlasiť, zaútočím tam,“ vysvetľoval Zelenskyj svoju predstavu o možnej ruskej stratégii.
Drony, rakety, ale aj pozemná operácia
Ukrajinský prezident poukázal na incidenty s dronmi v Moldavsku a Rumunsku, prekračovanie poľských hraníc či udalosti pri letiskách v Nemecku a severských krajinách.
„Bude v tom pokračovať,“ povedal o Putinovi.
Práve na tomto základe Zelenskyj vyslovil svoje najvážnejšie varovanie. „Preto je riziko útoku pomocou dronov, rakiet a dokonca aj po zemi veľmi vysoké. Najmä pre krajiny, ktoré susedia s Ruskom alebo Bieloruskom,“ uviedol.
Podľa Zelenského by európske krajiny na podobné kroky nemali zostať bez odpovede.
„Musia odpovedať a reagovať. Ak sa Rusom nepostavíte, pôjdu ďalej. Pôjdu ďaleko,“ vyhlásil.
Jeho slová však neznamenajú, že Kyjev oznámil konkrétny ruský plán alebo termín útoku na niektorú z krajín NATO. Zelenskyj hovoril o svojom hodnotení rizika a o možných spôsoboch, ktorými by podľa neho Moskva mohla vyvíjať tlak na európske štáty.
Putin chce podľa Zelenského rozbiť jednotu Západu
Ukrajinský prezident spája možné ruské kroky predovšetkým so snahou oslabiť podporu, ktorú jeho krajina dostáva zo Západu.
Tvrdí, že Putin potrebuje narušiť jednotu medzi samotnými európskymi štátmi alebo medzi Európou a Spojenými štátmi. Výsledkom by podľa Zelenského mohla byť menšia ochota pokračovať v podpore Ukrajiny.
Jeho vyjadrenia prišli po rokovaní s Donaldom Trumpom na okraj Valného zhromaždenia OSN. Reuters pred stretnutím informoval, že jednou z hlavných tém mala byť možnosť prímeria týkajúceho sa energetickej infraštruktúry a tiež zabezpečenie ďalších amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Ukrajinu.
Zelenskyj zároveň uviedol, že je pripravený osobne rokovať s Putinom a že Trump by mohol pomôcť zorganizovať trojstranné stretnutie.
Poľsko už varovalo pred hybridnými údermi
Zelenského vyjadrenie neprichádza izolovane. Len niekoľko dní predtým poľský premiér Donald Tusk oznámil, že podľa spravodajských informácií Rusko pripravuje hybridné útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.
Tusk v poľskom Sejme uviedol, že takéto útoky by Moskva mohla prezentovať ako „náhodné“. Ich cieľom by podľa neho bolo ochromiť alebo aspoň oslabiť odhodlanie štátov NATO uplatniť príslušné ustanovenia Severoatlantickej zmluvy v prípade agresie proti niektorému členovi Aliancie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Poľsko v reakcii na rastúce riziko posilnilo ochranu svojho vzdušného priestoru. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz oznámil zvýšenú aktivitu stíhačiek F-16 a vrtuľníkov, ako aj posilňovanie protivzdušnej obrany a systémov rýchlej reakcie.
Šéf českej BIS hovorí o horizonte mesiacov
Ešte ďalej zašiel v rozhovore pre britský denník The Guardian riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka. Pripustil, že súčasťou možného ruského testovania NATO by mohol byť aj obmedzený vpád na územie členského štátu susediaceho s Ruskom.
„Je to možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou či rozsiahlu vplyvovú kampaň,“ povedal Koudelka.
Takýto scenár by sa podľa neho mohol odohrať v horizonte „mesiacov, nie rokov“. Zároveň však dodal dôležitú výhradu: „Veľa ľudí robí všetko pre to, aby sa to nestalo.“
Koudelka opísal súčasnú ruskú taktiku ako snahu „eskalovať s cieľom deeskalovať“. Moskva sa podľa neho snaží zasahovať slabé miesta západných spoločností v nádeji, že pri dostatočne vysokej miere napätia európske krajiny obmedzia podporu Ukrajine.
Nie všetci očakávajú bezprostredný útok
Varovania však nemožno zamieňať za zhodu európskych bezpečnostných predstaviteľov, že Rusko sa chystá v najbližšom čase vojensky napadnúť NATO.
Reuters po rozhovoroch s európskymi predstaviteľmi na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že vlády považujú za bezprostrednejšiu hrozbu najmä sabotáže, kybernetické útoky, narušovanie vzdušného priestoru a ďalšie hybridné operácie, nie klasický rozsiahly vojenský útok proti Aliancii.
Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová uviedla, že Európa čelí rýchlemu nárastu sabotáží a narušení vzdušného priestoru. Podľa nej sa Moskva snaží vystrašiť európske štáty a prinútiť ich, aby obmedzili pomoc Ukrajine.
Aj predstavitelia pobaltských krajín upozorňujú, že je potrebné rozlišovať medzi hybridnými aktivitami a prípravou klasickej invázie. Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs napríklad varoval pred nedostatkami európskej protivzdušnej a protidronovej obrany, no zároveň poukazoval na potrebu posilňovať schopnosti NATO bez vyvolávania paniky.
Hrozba sa týka aj východného krídla NATO
Zelenskyj za najrizikovejšie označil krajiny, ktoré priamo susedia s Ruskom alebo Bieloruskom. Do tejto skupiny patria okrem Ukrajiny aj viaceré členské štáty NATO na východnom a severovýchodnom krídle Aliancie.
Slovensko s Ruskom ani Bieloruskom spoločnú hranicu nemá, je však členským štátom NATO a susedí s Ukrajinou. Bezpečnostná situácia na východnom krídle Aliancie sa ho preto týka aj prostredníctvom záväzkov kolektívnej obrany.
Zelenského varovanie tak treba vnímať predovšetkým ako hodnotenie ukrajinského prezidenta založené na jeho interpretácii ruského správania. Verejne dostupné informácie zatiaľ nepotvrdzujú, že by Moskva prijala rozhodnutie o bezprostrednom konvenčnom útoku na niektorý členský štát NATO. Európske vlády však zároveň otvorene upozorňujú na rastúce riziko hybridných operácií, sabotáží, kybernetických útokov a incidentov s dronmi.
